Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


 

 

 

 

Silvester



Dnes toľko oslavovaný sviatok sa pôvodne nespájal so žiadnymi zvObrazekláštnymi zvykmi. Dátum 1. januára síce ako prvý novoročný deň prijali kresťania spolu s juliánskym kalendárom, ale koniec kalendárneho roka pripadal počas storočí v jednotlivých krajinách na rôzne dátumy (1. marec, 25. marec, 25. december, Veľkú noc). A začiatok cirkevného roku, sa oslavuje po prvej adventnej nedeli, ktorá nastáva najskôr 27. novembra a najneskôr 3. decembra.

Silvestrovská noc získala na význame, až keď sa v priebehu 16. storočia vo väčšine západokresťanských krajín ustálil gregoriánsky kalendár . Pre svoj pohanský pôvod (oslavy nového roku v starom Ríme sprevádzala neviazaná radosť) sa oslavy posledného dňa roka netešili obľube v cirkevných kruhoch. Až hospodársky rozvoj v 19. storočí a s ním spojená viera v príchod nového zlatého veku premenili silvestrovskú noc na jednu z najbujarejších.

Sv. Silvester

Posledný decembrový deň je v rímskej liturgii zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I. (východná cirkev oslavuje sviatok sv. Silvestra až 2. januára). Pramene uvádzajú, že sa Silvester narodil ako rímsky občan niekedy v polovici 3. storočia. Kňazské svätenie prijal ešte pred začiatkom prenasledovania kresťanov, ktoré vvpuklo na konci 3. stor. Počas prenasledovania sa asi ukrýval na Monte Soracte neďaleko Ríma. Po smrti pápeža Miltiada bol 31. januára roku 314 zvolený za rímskeho biskupa. Podľa legendy mu cisár Konštantín I. Veľký udelil dočasné panstvo v Taliansku a postavenie primasa (nadradenosť ostatným biskupom). Za Silvestrovho pontifikátu zasadal v roku 325 prvý ekumenický koncil v Nice. Silvester sa ho však osobne nezúčastnil, iba potvrdil jeho závery. Počas svojho života dal postaviť kostol nad Priscilinými katakombami, v ktorých bola pochovaná rada kresťanských mučeníkov. Po smrti bol v nich v roku 335 pochovaný. Silvester je jedným z prvých uctievaných svätcov a jeho kult sa rozšíril do celej Európy. To, že sa v poslednom dni v roku pripomína práve sviatok pápeža Silvestra, má aj symbolický význam: pápež Silvester I. vládol v čase, kedy skončil vek divokého prenasledovania kresťanov a začal vek nový. Žil na konci dejín starovekého sveta a súčasne na začiatku novej epochy písanej kresťanskou cirkvou.

Pranostiky

Jedna z najznámejších silvestrovských pranostík odporúča sledovať vietor, ako je zrejmé z jej znenia: Ak na Silvestra južný vietor duje, priaznivý rok to ohlasuje, západný vietor nám sľubuje veľký prídel rýb, severný zimu i fujavice a severovýchodný prináša nepríjemnosti i nepohodu. Všeobecne sa vraví: Ak je posledný deň v roku veterný, v lete býva spara. Menej radosti z prudších pohybov vzdušných prúdov majú pestovatelia vína, keďže údajne stále platí: Ak sú na Silvestra vetry a svieti slnko, dobrého vína sa v nasledujúcom roku nedočkáme.

Počasie na Silvestra vraj veľmi spoľahlivo naznačuje, akého počasia sa dočkáme v budúcoročnom júli. Predošlé generácie nám v jednej z počasových múdrostí poslali aj takéto svedectvo: Zima, ktorú koniec roka nesie, ešte dlho s nami trasie.

Kto by nepoznal pranostiku: „Ako na Nový rok, tak po celý rok“? Čo to ale pre nás znamená? Určite by sme mali vyniesť všetky odpadkové koše, vyžehliť bielizeň, aby nikde nezostal nejaký „rest“. Čo je ale najdôležitejšie - buďme na sebe milí a dobrí!!! Ak sa budete cítiť šťastní v tento deň, potom by sa vám šťastie nemalo vyhýbať ani v novom roku.

Zvyky a obyčaje

Z predkresťanských osláv konca roku sa dochoval celý rad zvykov, ktoré sa postupne stali súčasťou rozlúčenia sa so starým rokom a privítania roku nového. Z predkresťanských dôb u nás pretrvávala obyčaj ľudových veselíc. Na dedinách navštevovali obydlia "ometačky", do čierneho oblečené chudobné ženy. Hlavy mali obviazané bielou šatkou tak, aby nad čelom bola strieška. Ometačky trikrát zaklopali, než vošli. Mlčky pristúpili k šporáku a trikrát ho vymietli so slovami: "V mene Otca, Syna i Ducha svätého". Šporák potom v novom roku dobre hrial a na platni sa nič viac nepripálilo. Za prianie všetkého dobrého dostali od domácej peňažitý dar.

Počas dňa bolo treba zabezpečiť prosperitu rodiny a hospodárstva viacerými opatreniami. Platí zásada, nič z domu nevynášať ani nepožičiavať, pretože by to v budúcich dňoch chýbalo veľmi zlým znamením bývajú aj dnes nečakané vizity najmä cudzích žien. Záhradkár, ktorého celý rok jedujú krtince, môže vyskúšať silvestrovský zvyk starých gazdov, ktorí pozorne rozhrabali krtie kopčeky - tie sa vraj potom neobjavia. Gazdinám, ktoré chceli mať od kráv veľa mlieka, prichodilo obehnúť po východe prvej hviezdy s prázdnym šechtárom kostol. Gazdu, pomedzi nohy sypal hrabavej hydine zrno, aby niesla veľa vajec. Podľa ľudovej povery hospodárka nemala počas silvestrovskej noci mať vyvesenú bielizeň, inak by niekto zomrel.

Ľudia si mali nájsť počas dňa, najlepšie podvečer, chvíľku na sviatočné rozjímanie. Prehodnotiť v mysli priebeh celého končiaceho sa roka a v tichej modlitbe poďakovať Stvoriteľovi za všetko dobré, čím nás obdaril. Na dedinách v Liptove a Spiši bývalo na Silvestra, v predvečer Nového roka, ticho. Ľudia po krátkej pobožnosti v kostole prežívali odchod posledného dňa roka v tichosti. V minulosti sa na Silvestra neuskutočňovali ani zábavy – tancovalo sa až na ,,Tri krále“. Dávnym pekným zvykom silvestrovskej noci je spoločný spev obyvateľov dedín, ktorí sa pred polnocou zhromaždia pri kostole alebo zvonici a vedno sa prespievajú do Nového roka.

V tento deň sa opakovali zvyky zo Štedrého dňa, aby sa umocnil ich účinok. Všetko, čo sa za deň v domácnosti stalo, malo sa počas budúceho roka opakovať. V Čičmanoch chodievali v tento deň „babki“ čiže mládenci preoblečení do ženských šiat s obrúskami na hlavách. Chodili po dedine večer a navštevovali rodiny, v ktorých boli dievčence na vydaj. Za návštevu ich domáci pohostili.

Na zaručenie veselého, šťastného roka skúste toto: v podvečer nového roka natiahnite všetky hodiny v dome (alebo vymeňte batérie). Pred polnocou otvorte okno (nech je akákoľvek zima) a nechajte starý rok odísť a vpustite nový rok. Skúste zabezpečiť, aby prvá osoba, ktorá navštívi váš dom po polnoci, bola vysoká a tmavá. Čím je táto osoba vyššia a tmavšia, tým budete mať viac šťastia.

Dobrá nálada sa udržiavala aj na Nový rok. Rodina, susedia a známi sa navzájom navštevovali pričom si priali všetko najlepšie. Bola rozšírená povera, že to, čo človek robí na Nový rok, to bude robiť aj celý zvyšok roka.

Jedálny lístok

Jedálny lístok býval na sv. Silvestra väčšinou rovnaký ako cez Štedrý večer. Zvyk jest o polnoci ovar, krúpy a chren s jablkami pre šťastie pochádza až z 19. storočia. Každý člen rodiny sa mal na Nový rok dobre najesť, aby počas nastávajúceho roka netrpel hladom. Neservírujte na Nový roky hydinu, aby vám neuletelo šťastie. Zajac na tanieri by znamenal, že šťastie ufujazdí ako ušiak a ryba, že nám naše šťastíčko nenávratne odpláva. Preto dedinčania majú v kapustnici klobásy, údené i bravčovinu a na nočné pohostenie na misách zabíjačkové špeciality, šunku a iné lahôdky. Na stoloch nesmie chýbať makový koláč a rekvizity, ktoré už poznáme zo Štedrého večera - med, oplátky, cesnak, jabĺčka, orechy, šošovica - aby sa rozmnožovali peniaze a ďalšie. Gazdiná dodnes veľmi pozorne dbá, aby v svietniku bola pred večerou úplne nová svieca. Ľudia vôkol stola si vždy pozorne všímali, aký má kto za sebou tieň - ak býval dlhý a zreteľný, nebolo sa po polnoci čoho obávať.

Nové zvyky...

V minulom storočí sa k nim pridalo rozposielania novoročných želaní. Prvú skutočnú koncoročnú vinšujúcu pohľadnicu navrhol v roku 1843 anglický výtvarník J.C.Horsley pre svojho priateľa Henryho Coleho. Namaľoval členov Coleho rodiny s čašami v rukách a pod obrázok pripísal. Happy New Yar To You From... (šťObrazekastný nový rok vám želá) ... Originál vlastní Coleho vnučka, fotokópia je uložená v Britskom múzeu v Londýne. Horsleyho pohľadnica neexistovala iba v jedinom exemplári, celkom ich bolo vytlačených a predaných takmer tisíc. Po počiatočných rozpakoch nad týmto spôsobom gratulácie sa novoročné želania ujali v celom svete. K najmladším zvykom, ktoré sprevádzajú oslavy príchodu Nového roka patria ohňostroje, odpaľovanie svetlíc, delobuchov... Do Európy priviezli ohňostroje cestovatelia a námorníci začiatkom 18. storočia z Ázie.

S očakávaním príchodu roku 1900, ktorý bol mylne považovaný za počiatok 20. storočia, boli oslavy v predvečer Nového roka bujaré. Ich neoddeliteľnou súčasťou sa stali polnočné ohňostroje a prípitok, rovnako ako netrpezlivé očakávanie začiatku nového roka v spoločnosti priateľov a blízkych.

Tradície vo svete

Nemci sa lúčia so starým rokom pripíjaním na počesť sv. Silvestra a vítajú nový rok ohňostrojmi, ktorými sa snažia odohnať zlých duchov. Je zvykom nechať na tanieri až do popolnočného času zbytky večere, ako formu uistenia dostatku počas nasledujúceho roka. V nemeckom Schiltachu sa veriaci po skončení poslednej bohoslužby v starom roku vydajú s veľkými aj malými lucernami k miestnemu trhovisku. Na námestí spoločne spievajú chorál Ďakujeme všetci Bohu. Potom ide sprievod k fare. Pod oknami fary sa spieva Buď Bohu česť, ideme s radosťou. Farár svojmu stádočku požehná a všetci sa rozídu oslavovať začiatok občianskeho roka. V alpskej dedinke Westhausen sa počas sviatku sv. Silvestra usporadúva slávnostná jazda na koňoch.

Tibeťania trávia dva posledné dni roka prípravou na príchod nového. Počas „Gutoru“ čistí každý kút domu, rozsvecujú pochodne a  vypúšťajú petardy, aby udržali zlých duchov ďaleko od domov. Tiež navštevujú kláštory a nosia dary mníchom. Počas prvých dvoch dní nového roka – Losaru, zdieľajú jedlo a dary s rodinou, uctievaju svojich bohov a navštevujú priateľov.

V Izraeli sa Nový židovský rok volá Rosh Hashanah. Mení každý rok dátum, ale väčšinou má dátum v září či říjnu. V tento deň je zakázané pracovať. Židia sa chodia modliť do synagógy a potom sa vracajú domov oslavovať špeciálnym jedlom. Zvykom je sa dotknúť „shofaru“ a jesť jablka spojené medom, aby bol nadchádzajúci rok sladký.

Japonsku sa  31. december volá OMISOKA. Počúvajú sa chrámové zvony, aby sa ľudia zbavili zlých vášní. Jedia cestoviny z pohanky s názvom SOBA  a prajú si, aby šťastie v rodine trvalo tak dlho ako SOBA.

Brazílii sa stretávajú hlavne s morom. Ľudia prichádzajú na pláže, aby sa pozreli na ohňostroje.  Niektorí sa obliekajú do bieleho, iní skáču cez sedem morských vĺn, pretože veria, že im to prinesie šťastie, a tiež hádžu kvetiny do vody a prajú si priania. V Copacabane rozsvecujú africký kňazi (filhas do santo) sviečky a nechávajú vyplávať loďky s nákladom darčekov a kvetín, aby si ich more vzalo a rok mohol šťastne začať.

Argentíne sa lúčia so starým rokom ohňom. Na jednej strane je to všemožná pyrotechnika a na druhej drevený, látkový a papierový panáci, ktorých Argentínci vyrábajú s najlepšími zámermi aj napriek tomu, že vedia, že ich práca skončí v plameňoch. Spálenie týchto panákov im totiž slúži ako očistec a oni sa tým rozlúčia so všetkým zlým, čo im skončený rok priniesol.

V egyptskej Káhire sa udržuje jeden starý zvyk, podľa ktorého rok začína, keď sa na oblohe objaví nový rastúci Mesiac. Mnoho Káhirčanov prichádza pozorovať nočnú oblohu z mešity Alabastro, ktorá dominuje mestu. Akonáhle Mesiac vyjde, náboženský líder oficiálne prehlási, že sa zmenil rok, a ľudia odchádzajú do svojich domovov oslavovať so svojou rodinou. Na Nový rok sa obliekajú do špeciálnych šiat, vrátane žien, ktoré inak chodia v čiernom.

Vo Venezuele je Silvester plný stretávania priateľov. A nič lepšieho na tanieri než „hallaca“, špeciálne jedlo, ktoré sami pripravujú. Ak darujú hallacu, je to forma priania všetkého najlepšieho v novom roku. Hallaca je plnené kukuričné cesto, zabalené v banánovom listu. Náplň hallacy sa líši podľa zvyklostí a krajov. Hlavnými surovinami je kuracie mäso, slivky, hrozienka, kapary, olivy, kešu orechy, mandle a kúsok papriky či feferónky. Tiež tu majú zvyk písať si svoje priania do listu, ktorý v januári každý spáli, aby sa uistil, že ho nikto ďalší nemôže čítať.

 
 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

je to na picu

(ruza, 5. 6. 2014 16:39)

cele na picu