Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Tajomné zvieratá

Anakonda, Godzilla, King Kong. Filmové příběhy o hrůzu nahánějících netvorech spolehlivě plní pokladny kin. Jsou jejich notně přerostlí hrdinové výplodem čiré fantazie, nebo v odlehlých koutech světa dodnes přežívají neznámá zvířata? Spolehlivých svědectví o existenci záhadných živočichů je více, než bychom čekali.

 

 

V roce 1932 noviny Rhodesian Herald zveřejnily neobyčejný zážitek Švéda J. C. Johanssona. Při lovecké výpravě v provincii Kasai sledoval dva slony. „Byli to samci. Jak dorazili k řece, uviděl jsem něco neuvěřitelného. Na břehu stála asi patnáct metrů dlouhá nestvůra s ještěrčí hlavou a mohutným ocasem. Najednou velkou rychlostí zmizela. Pustili jsme se za ní přes velký močál. Po čase jsme zahlédli, jak trhá kusy z mrtvého nosorožce. Zřetelně jsem slyšel praskání kostí, byl jsem sotva 25 metrů daleko. Pak se ještěr vrhl do hluboké vody.“

ObrazekTento netvor je u domorodců znám pod jménem čipekve – vodní lev. Zdržuje se poblíž velkých vodních ploch a močálů. Má protáhlou hlavu plnou ostrých zubů ozdobenou malým rohem. Pohybuje se prý stejně dobře po dvou jako po čtyřech. Jeho výskyt ve střední Africe potvrdil i lovec velké zvěře F. Hobler: „Váží určitě okolo čtyř tun. Napadá nosorožce, hrochy i slony. Místní lovci po nocích slýchávali, jak čipekve požíral zabitou kořist, rval z ní ohromné kusy masa a drtil kosti. Hlavu a ocas měl jako ještěr. Vypravil jsem se do močálů, abych ho vystopoval. Nepodařilo se mi ho nalézt, ale jsem přesvědčen, že existuje.“ V nebezpečných bažinách Likouala v Kongu se údajně ukrývá jiné tajemné zvíře nazývané mokele mbembe. Podle domorodého rybáře Lateka Pascala v roce 1959 připlula dvě tato zvířata kanálem do jezera Tele. Pygmejové úzkou vodní cestu zablokovali zátarasem z kmenů stromů. Když se jedna z nestvůr pokoušela vrátit a překonat barikádu, zabili ji oštěpy. Úlovek rozřezali a snědli. Všichni, kteří maso pozřeli, zemřeli. Kostra zabitého zvířete leží kdesi na dně řeky.

KAMENNÁ KNIHOVNA

Jedno z nejpřesvědčivějších svědectví o možných kontaktech lidí s přežívajícímiObrazek dinosaury podává pověstná kamenná knihovna z Icy. Poblíž tohoto jihoperuánského městečka, v těsném sousedství proslulé planiny Nazca, bylo vykopáno více než 14 tisíc černých andezitových kamenů pokrytých rytinami. Uchvacující obrázková encyklopedie mapuje život nám dosud neznámé civilizace. Několik stovek výjevů přitom s neuvěřitelnou přesností zobrazuje dinosaury a jiná dávno vyhynulá zvířata. Odkud znali starověcí kamenorytci jejich podobu? Setkávali se snad s nimi tváří v tvář? Podle laboratorních testů rytiny vznikly v období 6000 až 8000 let p. n. l. Vědci přesto odmítají uznat jejich pravost. Jenže o kamenech z Icy se již v roce 1626 zmiňoval jezuita Pedro Simon ve své knize Noticias Historiales.

HRBY NAD VODOU

Počátkem srpna roku 1973 porybný Ragnar Björk vyplul se svou pramicí na jezero Stor sjön, aby zkontroloval rybáře. Sotva urazil několik desítek metrů, zahlédl před sebou cosi Obrazekvelkého a tmavého. Předpokládal, že pod hladinou pluje kmen stromu, uchopil pádlo a rázným úderem do vody se pokusil překážku odstrčit. Z domnělého kusu dřeva se vyklubalo obrovské zvíře. S výhružným syčením vztyčilo malou děsivou hlavu na dlouhém hadím krku a pak se prudce ohnalo mohutným ocasem, až člun vyletěl do vzduchu a převrhl se. Porybný vyvázl nezraněn, podařilo se mu doplavat na břeh, ale z utrpěného šoku se dlouho nemohl vzpamatovat.

Stor má rozlohou 456 kilometrů čtverečních a až 90 m hloubkou . Obklopují ho husté lesy, které jen místy protínají pásy pastvin. Více než čtyři sta svědků tady zahlédlo podivného vodního živočicha. První písemná zmínka pochází z roku 1635, kdy farář Mogens Pedersen z Herdalu zapsal prastarou pověst o tajemném netvoru s dlouhým hadovitým tělem a malou, jakoby psí hlavou, který vzbuzoval hrůzu, kdykoli se objevil u břehu.

V roce 1863 nestvůru spatřil poslanec parlamentu Jöns Bromeé. Za teplého červencového podvečera se spolu se svými dělníky vracel na farmu, když zahlédl neobyčejně velké zvíře, které se cákalo na mělčině u břehu. Silné, šedě zbarvené válcovité tělo mělo několik párů krátkých tučných nohou nebo snad ploutví. Délka trupu se nedala určit přesně, protože zvíře nebylo vidět celé nad vodou, ale byla odhadnuta na 11 metrů.

Také pilot aerotaxi Hans Borgsen při vyhlídkovém letu s jednou cestující nevěřil svým očím. V zátoce Brunfloviken plavalo ve vlnách podivné zvíře. Letadlo bylo v malé výšce a shora se daly jasně rozeznat tři výrazné hrby nad hladinou. Vyplašený živočich se dal na útěk. Než se ponořil, plul rychlostí až 75 km v hodině a velObrazekmi ostře měnil směr. Přitom za sebou zanechával dlouhou vlnu. Pasažérka událost potvrdila.

Hádanku, co vlastně žije v jezeře, se zatím nepodařilo rozluštit. Podle mínění doktora Petra Olsona jde pravděpodobně o ne­známý druh velkého tuleně. Tuto domněnku podporují i rybáři. Jejich sítě jsou často nevysvětlitelně zamotány a potrhány, jako by se nenasytný vodní lovec pokoušel vyfouknout úlovek. Další zprávy naznačují, že nestvůra nepohrdne ani kořenovou zeleninou. Z některých políček v těsné blízkosti jezera záhadně mizí úroda. V těchto případech často zůstaly na břehu stopy ukazující, jak se od hladiny táhlo cosi velkého a dlouhého a v trávě se našly zbytky slizu. Jiná teorie hovoří o obrovském sumci. Tento druh ryb se však ve Švédsku tak vysoko na severu nevyskytuje. 

DRAK Z JEZERA CHINI

Jezero Chini v Malajsii vytváří komplex 12 velkých přírodních nádrží spojených spletitým labyrintem kanálů a říček. Žije tam přes 80 druhů sladkovodních ryb. Mezi nimi i ikan tapeh o délce 5 metrů. Příslušníci primitivního kmene Jakun tvrdí, že vodním hlubinám ale vládne daleko mohutnější zvíře, ještěr s hadím tělem – naga Seri Gumum.

Pan Idiris žije u jezera Chini více než 40 let. O tajemném vodním zvířeti slýchával od dětství, ale teprve v roce 1999 ho poprvé spatřil. „Poklidná hladina jezera se náhle rozvířila. S hlubokým odfrknutím se prud­ce vynořila hlava podivného zvířete. V nízké krátké lebce zářily obrovské žlutě zbarvené oči. Z tlamy šlehal dlouhý jazyk. Mohutná hadovitá šíje se tyčila více než metr nad vodou. Trup jsem v tom zmatku nezahlédl. Šíleně jsem se lekl a na okamžik pustil pádlo. Loď zpomalila. Monstrum zíralo přímo na nás. Pak se potopilo. Trvalo chvíli, než jsme zahlédli, jak pluje asi o 30 metrů dále. Nabralo rychlost a vytrvale kroužilo kolem člunu. Jeho dlouhé hadovité tělo se v obloucích vynořovalo nad hladinu a vyvolávalo vlny.“

Je vodní drak z jezera Chini zcela neznámé, vědecky dosud nepopsané zvíře, nebo jde o obří exemplář některého z tradičních obyvatel místního pralesa? V Malajsii žije krajta mřížkovaná. Tento druh hada dorůstá do délky i 10 mea jeho hmotnost přesahuje 120 kg. Dovede výborně plavat, ve vodě tráví často celé hodiny. Není tedy naga ve skutečnosti krajtou? Jakunové tuto možnost popírají. Tělo draka vytváří při pohybu hrby, které se vynořují nad vodu, zatímco krajta se po hladině klikatí. Šedohnědá kůže nagy nemá žádný vzor a jeho hlava je daleko větší než hadí. V tlamě lze rozpoznat řadu velkých kónických zubů, z nichž některé vyčnívají ven podobně jako u krokodýlů.

NEZRANITELNÝ SMRAĎOCH

Jihoameričtí indiáni vyprávějí o podivném zvířeti, které vypadá jako velký lenochod. Dosahuje prý délky až dvou metrů, hravě se dokáže postavit na zadní a spásat listí z větví. Jeho končetiny jsou opatřeny silnými drápy. Je to velmi nebezpečný tvor. Nepřítele dovede zabít jedinou ranou svého ohromného pařátu. Sám je prý naprosto nezranitelný. Je-li výjimečně v nebezpečí, vezme mláďata na záda a velmi rychle unikne. Okolo něj se při tom šíří příšerný puch. Každý, kdo se ho nadýchá, ztratí na čas vědomí. Domorodé jméno pro toto jedinečné a mnoha fantastickými pověstmi opředené stvoření je mapinguari. Zprávy o něm se šíří v Brazílii, ale také v Ekvádoru, Argentině a v Chile. Vždy s připomínkou, že je zbytečné mapinguariho zasypat oštěpy nebo na něj střílet z luku či z pušky. Nic z toho zvíře neskolí. Záhadu této nevysvětlitelné vlastnosti osvětlil nález z jeskyně v Ultima Esperanza v Chile. Spolu s lidskou kostrou tam ležely i dva kusy vysušené červeno­hnědé kůže pokryté zkostnatělými výrůstky. Francisco Moreno z muzea v La Platě, který nález zkoumal, zjistil, že kožešina pochází z mylodona, pravěkého obrovského lenochoda, který měl v oblasti zad a na dalších místech těla podkožní kostěné destičky. Ty vytvářely neprorazitelný pancíř. K tomu se přidávalo zvláštní uspořádání žeber. Zvíře tak bylo zranitelné pouze v oblasti pupku.

Mylodon měřil něco přes dva metry a vážil až 400 kg. Jeho bratranec obří pravěký lenochod Megaterium dosahoval výšky okolo 5 metrů a snesl srovnání se slonem. Obě zvířata patří do skupiny, z níž se vyvinul i dnešní lenochod. Je tedy tajemný mapinguari mylodonem nebo dokonce jeho větším příbuzným? Dr. David Oren z brazilského Přírodovědeckého muzea v Belemu je o tom přesvědčen. Podařilo se mu sesbírat desítky očitých svědectví a věří, že brzy získá i rozhodující důkaz.

GIGANTIČTÍ HADI

 „Pokoušel se uniknout, a přitom se celý svíjel, ale my jsme ho dohnali a dorazili. Teprve když jsme prošli podél celého jeho těla, uvědomili jsme si, jak je obrovský, jako by vůbec neměl konec. Mne nejvíce ohromila jeho hlava, trojúhelník asi 60 krát 50 cm velký. Neměli jsme nic na měření, a tak jeden z nás vzal kus provázku a podržel ho mezi prsty rozpažené ruky a protějším ramenem, aby odměřil jeden metr. Přeměřili jsme hada několikrát a pokaždé nám vyšlo 24 nebo 25 délek odměřeného provázku. Had tedy musel být skoro 23 metrů dlouhý.“ Těmito slovy popsal svůj nevšední zážitek Francouz Serge Bonacase. Obřího hada ulovil spolu s dalšími členy malé výpravy nedaleko řeky Araguaya v Brazílii. Důkaz však nepřinesl.

Hrůzostrašné historky o obřích hadech byly odborníky považovány za nesmysl. Až v roce 2003 byl jeden gigantický had uloven. Z Indonésie se do celého světa rozletěly snímky krajty mřížkované držené nyní v zajetí v improvizované zoo poblíž vesnice Curugsewa na centrální Jávě. Je dlouhá 14,85 m a váží 447 kilogramů.
Obří krajtu obklopuje řada nevysvětlených otázek. Veřejnost se s ní mohla seznámit až na sklonku roku 2003, kdy ji na Jávu přivezl obchodník s hady Imam Darmanto, ale ulovena byla již o několik měsíců dříve. Pochází z oblasti Jambi na Sumatře. Podle britského novináře Harolda Pia byla krajta uctívána jako božstvo v komunitě primitivního kmene Kubu, kde dorostla svých ohromujících rozměrů.

Jambi je jedním z nejtajemnějších koutů na naší planetě. V panenských pralesích o rozloze Švýcarska se ukrývají sumaterští nosorožci a sloni, tygři, tapíři a také obrovská sumaterská krysa. Právě v této oblasti byl údajně pozorován neznámý druh velmi nebezpečné šelmy cigau a podle svědectví domorodců tu žije i zvláštní rasa trpasličích tvorů nazývaných orang pendek.

 

Zdroj: časopis 10+1, číslo 20/2008

 

Skutočný jednorožec

 

Taliani objavili jednorožca - tohto tvora vyfotografovali v talianskej prírodnej rezervácii pri meste Prato neďaleko Florencie. Tvor sa nakoniec ukázal byť obyčajným srncom s genetickou chybou, ktorá zapríčinila, že namiesto dvoch parohov má iba jeden. "Je to sen, ktorý sa stáva skutočnosťou. Jednorožec bol vždy mýtickým zvieraťom." povedal riaditeľ Centra prírodných vied v Prate Gilberto Tozzi. domnieva sa, že podobné anomálie mohli zapríčiniť vznik mýtu o bájnom jednorožcovi.

Obrazek

U - Z

UPÍRI Traduje sa, že vampírmi sa stávajú hriešnici, samovrahovia, čarodejníci, alkoholici, deti, ktoré sa narodili so špicatými dlhými zubami, obete nevyjasnených vrážd a mŕtvoly, ktoré neboli kresťansky pochované. Preto sa ich telá pochovávali na križovatkách aby keď sa prebudia, nestihnú sa do rána rozhodnúť, ktorou cestou ísť. Upíry sú chodiace mŕtvoly, musia sa živiť krvou smrteľníkov. Upíry sú klinicky mŕtvi. Ich srdce nebije, nedýchajú, koža je na dotyk chladná a nestarnú a aj napriek tomu stále ešte premýšľajú, chodia, intrigujú, hovoria ... a lovia a zabíjajú. Aby si udržali tento umelý život, musia pravidelne piť krv, najlepšie ľudskú. Niektorí upíry sa pretĺkajú neživotnom len s krvou zvierat, niektorí veľmi starí upíry zase musia loviť a zabíjať iných upírov, aby sa nasýtili Aby sa niekto vrátil ako nemŕtvy, musí byť upírom vypitý až úplne do dna a hneď potom mu tento upír musí naliať do úst časť svojej krvi. Týmto procesom, nazývaným Prijatie(Embrace), dôjde k transformácii človeka v nemŕtveho.

Zo začiatku sa novovzniknutý upír správa a myslí úplne ako za živa. Skoro ale zistí, že ho ovláda neprekonateľná túžba po krvi. Spočiatku sa obáva prijímať krv ako svoju potravu, ale kŕmenie sa s každým rokom stáva ľahším. Všetko sa zhoršuje s tým, ako sa roky menia na desaťročia a storočia, ako znovu a znovu zabíja, ako umierajú ľudia, ktorých poznal a miloval. Ľudský život, tak krátky a bezcenný v porovnaní z jeho neživotom. Upíri sa musia slnku vyhýbať, inak umrú. Len niektorí vydržia stretnutie s denným svetlom a to len na krátku chvíľku. Upíri sú tvorovia noci a je pre nich nesmierne obtiažne zostať hore cez deň, hoci aj v temnej miestnosti. Schopnosti upírov rastú s ich vekom a ako starnú ovládajú tajomné magické schopnosti, ktoré nazývajú Disciplíny. Ti skutočne starí - Matuzalémovia(Methuzelahs)a Antideluviáni(Antideluvians) - majú schopnosti pradávnych bohov.

Dávám ti sílu bouří a bestií země....pojď se mnou

(Coppulov drakula, ked Vlad prepožičiava svoje schopnosti Mine)

Upíri sa dokážu pohybovať úplne nehlučne, nemajú tieň a neodrážajú sa v zrkadle. Dokážu sa premeniť na veľkého netopiera alebo nadobudnúť hmlovitú formu Nemôžu vstúpiť do domu, do ktorého neboli pozvaní. Upíri vyhľadávajú svoju obeť, ktorej potom dvorí so všetkými znaky milostné vášne a záhadné romantiky. Upíri sú démoni sexu a zvrátenej erotiky s jemnou príchuťou sadizmu. Tajomné puto v ich existencii predstavuje hlina z ich hrobu, ktorá symbolizuje spojenie so záhrobím a truhla, ktorá v sebe nesie smrteľnou kliatbu. Priame dôkazy o upíroch nemáme. Tvorovia živiaci sa krvou ale existujú. Sú to dva málo preskúmané druhy juhoamerických netopierov (Desmodus a Diphylla), ktorí sajú krv dobytka. Viac dôkazov je o viere v upíry. Hroby údajných upírov, so zviazanými kostrami, s kolmi zabodnutými do mŕtvoly. Upírom môže byť i žena, ale ženy sú krvilačnejšie než muži. O upíroch sa môžeme dočítať v Biblii (Starý  zákon)  v tretej knihe Mojžišovej, kapitole 17 sú adresované upírom:

"Krve žádného těla jísti nebudete, neboť duše všelikého

těla jest krev jeho. Kdokoliv by ji jedl, vyhlazen bude."

Legendy o upíroch majú svoj pôvod na Balkáne. Za pravlasť upírov je považovaná rumunská Transylvánia, hlboko zakorenené príbehy o upíroch ale sú i v Maďarsku, Srbsku, Poľsku, v Karpatách a na Morave. Všetko začalo okolo roku 1440, kedy sa na území rumunského Valašska objavil rytier Vlad III. a pustil sa do boja s Turkami. Vlad mal v znaku zlatého draka. Drak, latinsky – „dracon“, si tamojší horali prispôsobili na dracul a začali tak Vladovi pre jeho odvahu hovoriť. Ani odvaha ale nestačila na príval Turkov a tak Vlad Dracul rezignoval a na dôkaz pokory dal Turkom synov Vlada a Radu. Vlad bol v zajatí svedkom tureckej krutosti a videl, ako Turci napichujú zajatcov na zaostrené drevené koly. Keď utiekol a prevzal po otcovi vládu nad Rumunskom, zaviedol tieto praktiky i v svojej zemi a stal sa krutovládcom. Ľudia mu hovorili DRACULA - drakov syn, neskôr Napichovač. Po smrti sa v rozprávaní ľudí stal temnou legendou - upírom.

Tvrdí sa, že Vampyrizmus povstal v dobách Egypta (asi 30 000 let  př.Kr.), nebo je pôvodom z ázijských  stepí a kočovných kmeňov, ktoré prišli na  Balaton a na území Transylvánie. Jeho počiatok sa však stráca kdesi v žiari pohanských ohňov v uctievaní života a volaní smrti. Tak zrodil sa Nosferatu, mocný vládca, pútnik medzi svetlom a tmou, životom a  smrťou.

"Odsuziji Tě k živoucí smrti

a věčné touze po krvi"

Bram Stoker, Dracula

Do Európy sa  dostal s rímskymi légiami ktoré  presadili svoje náboženstvo. Povesti a prvé záznamy o upíroch sú staré najmenej 5. až 6 000 rokov.

Hrob domnelého upíra sa navŕtal a naplnil svätenou vodou. Mŕtvolám sa pretli šľachy pod kolenami, aby upír nemohli chodiť. Telo sa vynieslo za hranici dediny alebo sa otočilo v hrobe tvárou dolu, aby hrýzlo do hliny a nie do ľudí. Srdce či lebka sa prebíjali drevenými kolmi, ktoré museli byť z osiky, dubu, javora či lipy. Drevený kolík - alebo šíp, šípka z kuše - zabodnutý do srdca upíra znehybní a ten nemôže robiť vôbec nič, dokiaľ nie je kolík odstránený. Zbytok tela sa spálil. Niekedy sa také hlava nebožtíka odsekla a ústa sa napchali kamením alebo cesnakom. Po zabití zbraňami sa upír premení na hmlovitú formu, ktorá sa vráti do svojej truhly. Tam po niekoľkých hodinách nadobudne svoju pôvodnú formu. Tvrdí sa že upírov zraňuje cesnak, kríže a sv. symboly a nemôžu prekročiť tečúcu vodu .

 

Valkýry ozbrojené bojovníčky lietali nad bitevnými poliami a vyberali mŕtvych, ktorý si zaslúžili pobyt vo Vlahale.

VÍLA predstavuje duchov vodného elementu. Objavuje sa tiež spojenie posvätného stromu a prameňa, známe už v antických mýtoch o nymfe Egeríi. Sú to bytosti prebývajúce v prameňoch, studničkách, riekach a jazerách aj mori. Majú prevažne ženskú podobu. Antickým nymfámnéreidám, germánskym nixámindinám, keltským divámdivonám zodpovedajú slovanské víly, rusalkymorské panny. Sú popisované ako krásne dievčatá  s priesvitným telom v bielom šate, s dlhými zlatými alebo rusými vlasmi, ktoré sú zdrojom ich života a sily. Strata jediného vlasu by pre ne znamenala smrť. Majú krásny hlas a s obľubou spievajú a tancujú v kruhu. Sú schopné meniť sa na zvieratá, najčastejšie labute, ale tiež kone, sokola ba i vlka. Radu si vychádzajú na koni alebo jeleňovi. Vedia tiež veštiť a vyznajú sa v liečení. Rodia sa z rosy predovšetkým keď je dúha. K ľudom majú väčšinou priaznivý vzťah, hlavne k mužom, ktorým venujú občas svoju pomoc v boji či lásku. K svadbe však dochádza len keď sa mládenec zmocní ich labutích krídel alebo uzdy. Akonáhle získajú tieto veci späť alebo sa im odstrihnú vlasy zmiznú. Ich deti sú neobyčajne múdre . Niekedy sa spriatelí s dievčaťom, kt. si od nej vyprosuje krásu a ochranu pre svojho milého. Chráni tiež svoje obľúbené zvieratá – jelene, lane, kamzíky. Mstí sa za urážky a vyrušenie zo zábav, za ktoré môže spôsobiť pomätenie. Aby si víly naklonili obetovali im ľudia k prameňom koláče, poľné plody, kvety, stužky po stromoch. Rusalaské sviatky slávené na letnice boli takým časom obetovania, v tomto čase  však rusalky topili pútnikov alebo ich ušteklili na smrť ak neuhádli ich hádanky. Búrali mosty, hrádze, ničili siete, chránilo sa pred nimi mätou či palinou.

VLKOLACI Po celom svete sú príbehy o ľuďoch. ktorí sa za mesačného svitu menia na vlkov aby zabíjali ľudí. Usmrtiť ich môže iba strieborná guľka.

Vlk je zvieraťom súmraku ( aj úsvitu),

a preto je beštiou hraníc, kde sa

Obrazekjedno stáva druhým.

Pes sa s nami delí o tisícročnou evolúciou a paradoxne to, čo nás od vlka vzďaľuje, nás k nemu i približuje. Vlk sa stal obetným baránkom kresťanstva  lebo predstavoval pohanský symbol. V kultúre Pawnee je vlk otvárateľom ciest a v šamanských kultúrach pri Severnom Póle zase predstavoval vyvolávača duší. Niekedy stačí sa napiť z vlčej stopy na to aby sa človek premenil.

Vodník (Hastrman, Nix, Vodjanoj) obýva rieky, potoky či jazerá. Povahou je samotár a má      schopnosť premeny na zviera, vodné aj suchozemské, hlavne kone (často bez spodní čelisti). Vie dokonale pracovať s vodou, pár kvapiek dokáže zmeniť v povodeň a láme ľady. Je silný len vo vode. Na suchu jazdí na koni či krave, pod hladinou na sumcovi. Topí ľudí a kradne ich duše,  trhá siete a prevracia lode. Ak nie je ženatý s vodnou pannou, láka dievčatá a úspešný sobáš ohlasuje povodňou. Český hastrman preferuje žltú a zelenou kombináciu obleku a má žabacie očí a guľaté  prsty,  ruský vodjanoj je postarší holohlavý, s veľkým bruchom, odetý do sieťovej čapice a opasku z vodných tráv. K plávaniu využíva efektívne husie nohy. Baltský ančutka má formu bezprstého a bezpätého čertíka, ktorý vie lietať. Vodeni (Slovinsko) je podobný horárovi, spodní časť tela má niekedy rybiu. Tatranský vodníci sú pokrytý machom. Bolotjanyk, jedna z ruských foriem vodníka, žijúceho v bažinách a očeretjanyk, obývajúci močiare a rákosie, sú najnebezpečnejšími druhmi v piatok, ktorý je im zasvätený však neškodia. Od ostatných druhov chráni černobýl, tolita a kapradí, klokočí, posvätené na Kvetnú nedeľu. Na chytanie sa používa houžev, spletená z 9 lýčí a farebných tkanív, lyko platí len na poľských topielcú. Jednou z neslovanských foriem je nórsky Nix. Má vlastnosti ako vodníci slovanský, dokáže meniť podoby (rybí, ľudská, hadí i iné). Ženská forma je krásnou ženou s rybím chvostom.

Odrody: Česko- Vodník, hastrman (z nemeckého Wassermann), šosáč (Litovelsko), vosrmon (Ještědsko), nykus (z německého Nix), muk, gestrin, BaltančutkaObrazek 

 

WYVERN (Wivern, Saň)Okrídlený dvojnohý drak s orlími pazúrmi býva menší a obvykle nechrlí oheň. Ľudia verili, že jeho náhle zjavenie veští vypuknutie vojny alebo moru. Často bol považovaný za ženský protejšok draka, chybou to dnes je iba v heraldike.

ZEUS - bol najmocnejším bohom, pánom nebies i zeme, ovládal búrky, hromy a blesky. Mal 2 synov ( Hefaista a Hérakla, kt. sa mu narodil so smrteľnou ženou Alkménou)  adve dcéry (Pallas Aténu a Afroditu)variantom jeho osoby je rímsky – Jupiter, slovanský Perún, indický Indra, germánsky Thor, baltský Perkunas, keltský Tarania

Zmok - Pôvodný zmok bol bytosťou ohnivou - čiernym hadom, odtiaľ jeho meno, a až neskôr sa zmenil v čierne kura, zlomyseľného diablika. Sedem rokov nosil šťastie ako čierne alebo červené ohnivé kura. Občas škodil a najväčším problémom bolo zmoka sa zbaviť. Po 7 ročnej službe ho musíte pozadu odniesť na miesto, kde ho človek našiel, pri čom sa nesmiete obzrieť ani prehovoriť inak si vezme vašu dušu.

Q - T

 

ObrazekQUETZALCOATL predstavuje najvyššieho boha vetra a západu- opereného hada, ktorého uctievali Aztékovia a Mayovia. Bol symbolom láskavosti, múdrosti a zákonodarstva. premohol žravého pozemského hada a urobil svet obývateľným. Ľudské obete prinášali pozemskému hadovi, ktorý stále prahol po krvi. Keď v roku 1519 pristáli v Mexiku Španieli, našli v svätyniach obraz kríža, toltéckeho symbolu Tlaloca a Quetzalcoatla. Dobyvatelia však usúdili, že ho Toltékom priniesla výprava pod vedením sv. Tomáša, a ide o kresťanský symbol.

SALAMANDER  PObrazekovrávalo sa, že na rozdiel od naozajstných jašteríc žil tento mytologický jašter v plameňoch. Jeho uštipnutie bolo smrteľné.

Samaš mezopotámsky boh slnka, jeho symbolom je kruh a okolo krídla podobné slnečným krídlaObrazekm  okolo skarabea v Egypte

SFINGA (Grécko) Tvor so ženskou hlavou i poprsím, vtáčími krídlami a telom i labami leva. Dával pocestným hádanky a ak na ne nevedeli odpovedať, zožral ich.

Sina mesObrazekačný boh v Mezopotámii

SIRÉNY (Grécko) Boli to nádherné ženy s vtáčími krídlami a pazúrmi. Prekrásne spievali a vábili námorníkov na svoj ostrov. Keď lode stroskotali na pobrežných skaliskách, Sirény roztrhali nešťastné obete a zožrali ich.

SKYLLA (Grécko) 6-hlavý had s psími hlavami, ktorý žil v jaskyni na pobreží Sicílie. Striehol na člny a požieral námorníkov.

SKARABEUS -  Z Egypta pochádza skarabeus -  hnojival, zhromažďuje trus a robí Obrazekz neho guľky, ktoré kotúľa pred sebou a potom do nich kladie vajíčka. V starovekom Egypte toto kotúľanie guliek symbolizovalo pohyb slnka. Boh Slnka Cheprer, zosobnený v skarabeovi, vraj tlačil slnko po oblohe. Napokon začal skarabeus symbolizovať aj nesmrteľnosť a reinkarnáciu a jeho znak znamená v hieroglyfoch „byť“ alebo „stať sa “.  Verilo sa, že existuje len v samčej forme a vzniká tak sám zo seba. Amulety - vyrezávané skarabey - sa vkladali do munifikovaných tiel namiesto srdca, aby zosnulému pomohli na ceste do života po smrti. Na ich spodnej strane boli vyryté slova 30. kapitoly Knihy mŕtvych.

SMRŤ nemala vždy podobu kostlivca s kosou, dlho to bola kráObrazeksna dievčina či žena v bielom so sviecou v ruke, ktorá bývala pod zemou  v priestoroch plných sviec. Na svete sa objavovala na križovatkách a u postelí chorých. Ak sa zjavila u hlavy postele bolo zle, ak u nôh bolo to len pripomenutie že nič netrvá večne. Niekedy sa dala oklamať ak sa posteľ otočila, ale nikdy nie na dlho. V gréckych bájach zajal smrť kráľ Syzifos  a nič na svete neumieralo, kým ju neoslobodili. Zato Syzifa bohovia odmenili tým, že v podsvetí musí donekonečna tlačiť obrovský balvan do kopca a keď ho dostane navrchol skotúľa sa na druhú stranu. Obrazek

SQUONK Americké príbehy tvrdia, že toto krotké zvieratko žije v pensylvánskych lesoch. Neustále plače, lebo má tesnú kožu, ktorá je navyše posiata bradavicami. Ak ho chytia stratí sa v slzách.

STRÁŽCA CINTORÍNA  Duch prvej pochovanej osoby, ktorú pochovali na cintoríne. Chránili pozostatky ostatných zomrelých pred poškodením a zlými duchmi. V západnej Európe kedysi dávno existoval rituálny obrad, ktorý vykonávali keď zakladali nové pohrebisko; spomedzi žijúcich vybrali jedného nešťastníka a obetovali ho aby mali istotu že cintorín bude mať svojho strážcu.

STROMOSTRÁŽCA ochranca stromov. Vyskytuje sa najmä na západe Nemecka a v Škandinávii. Má asi 20 cm, telíčko má z kôry s dvoma hnedými očami. V Rowlingovej príbehoch strážil stromy vhodné na výrobu prútikov a na odpútanie pozornosti mu bolo treba priniesť pílovky, ktorými sa živí.

Obrazeksudičky – (grécke Klótho - Lachesis - Atropos ) známe od Kaukazu až po Sibír, zjavujú sa o polnoci do troch dní od narodenia dieťaťa, obvykle tri, niekedy i viac, ako priesvitné postavy krásnych dievčat alebo babičiek, z ktorých jedna má hlavné slovo. Pradú osud človeka ako zlatú niť, ktorej prestrihnutie znamená smrť, a s rozsvietenou sviecou prináša každá iný dar a vpisuje osud dieťaťa  znamením na čele.

SUKUBUS žena, ktorá sa sklamala v láske a zmení sa na démona, ktorý zvádza mužov , ktorých očarí a potom ich zabíja pričom im ostrým jazykom vycicia všetok testosterón.

 


ŠOKI – počas svojho života bol lekárom v provincii Šensi v Číne. Je to bytosť japonskej mytológie a z pevniny na ostrovy pricestoval s budhizmom v 16. storočí ako boh Čung Kuchej a toto meno neskôr zaniklo a ostal Šoki. Stal sa ochrancom pred zlými duchmi a bojovníkom proti démonom. V piaty deň piateho mesiaca rodiny s malými chlapcami vyvesovali jeho podobizeň pred dom aby chránil obyvateľov v sviatok Tango no Sekku, kedy je plno démonov. Inak sa jeho sošky vyskytujú často, keďže chráni pred zlými mocnosťami a hlavne chorobami ktoré prenášajú. Šokiho obrázkov a sošiek je nespočetné množstvo. Obvykle je to muž vo vysokých čižmách, s klobúkom a dlhým či krátkym mečom, hustými fúzmi a hlavne zúrivým pohľadom vypúlených očí.

ŠPEReCHTA biela pani na Morave, ktorá však nie ja rodovým strašidlom ale vodnou bytosťou, ktorá ohlasovala smrť. Hovorilo sa jej tiež Pěnita, Parychta či Peruta čo sú vlastne odvodené mená od nemeckého originálu Berchta čo je juhonemecká pohanská bohyňa( na severe jej odpovedá Hulda – bohyňa manželstva), ktorá neskôr podstúpila premenu na babizňu so železným nosom na strašenie detí.

TARA tibetská bohyňa, manželka bodhisattva (budhistický svätý) je považovaná za božstvo plné lásky a súcitu.

ObrazekTESTRALY okrídlené kone, ktoré vidia iba ľudia ktorý videli smrť. Láka ich pach krvi ale nie sú nebezpečné, vedia rýchlo lietať a majú skvelý orientačný zmysel.

Themis - bohyňa, matka Prométea 

THOVT Staroegyptský boh Mesiaca s ľudským telom a hlavou ibisa. 

Tmolos - božstvo pohoria v Grécku

Tokway je lesný duch, ktorého musia na ostrove Trobriandu neďaleko Novej Guinei domorodci uzmieriť, aby mohli vyrúbať strom na kanoe. Slúži k tomu zložitý rituál, ktorý začína tým, že do záseku v strome sa vloží jedlo ako obeť. Nasleduje dlhé zariekavanie, v ktorom je tokway velebený a budúca tesárska práca, kanoe, nazývaná nelichotivými menami.


 

 

 

 

M - P

 

ObrazekMaat Bohyňa pravdy a spravodlivosti a práva. Jej menom sa vykonávala štátna a súdna moc. Zúčastnila sa obradu "váženia srdca". Zobrazovaná bola ako žena s pštrosím perom na hlave.

MAKRA Morská príšera vystupujúca v indických legendách. Dopoly ryba, odpoly cicavec.

MARA démon budhistickej teológie, pokušiteľ budhu a všetkých ktorý sa usilujú o dosiahnutie nirvány. Drží koleso života, ktorého 6 palácov predstavuje cyklus života a smrti a pokuObrazekšenia, ktorému sú ľudia ustavične vystavení. Má tri dcéry Desire, DisorderLust.

MANTICHORA Tajuplná mytologická bytosť s ľudskou hlavou, modrými očami a troma radmi zubov. Mala telo leva a chvost škorpióna pokrytý ostňami, ktorý vedela vystreľovať ako šípy.

MATKA BOHYŇA pravé bohyne matky boli sošky z doby kamennej, tzv. Venuše tehotné ženy s veľkým poprsím, vypuklým bruchom a silnými stehnami. Z nich sa v staroveku vyvinuli bohyne-kráľovné: Astarté (Fenícia), Cybele (Frýgiia), Ištar (babylon), Bendis (Thrákia), Rhea (Kréta), Isis (Egypt). Boli to tiež bohyne lásky a väčšina bola symbolom krásy (grécka Afrodita). Mohli však mať aj zvláštnosti ako efeská Diana, ktorá ma niekoľko pŕs, asyrská Ištar má fúzy. Kelti zasvätili matkám jednu noc v roku (Modraniht), ktorú kresťanská cirkev neskôr zmenila na štedrý deň.


Mora trápi ľudí v spánku, dusí, saje krv, ženám mlieko, spôsobuje strašné sny. Môže ísť o duše nekrstených detí ale i o živé osoby, z ktorých vychádza duša v spánku, prijíma najrôznejšie podoby a vrhá sa na spiacich. Ochranou proti nej sú napríklad skrížené sekery na prahu, zrkadlo, rôzne byliny. Ide o všeobecne rozšírenú predstavu ako ukazuje grécka moira, germánska mara, nemecká Mahr.

MORENA – slovanská bohyňa smrti a zimy, kedysi personifikácia pre mor. Poznáme ju tiež pod menami čuma (Rusko), dzuma (Poľsko), kuga (južný slovania)

MŔTVOLNE SVETIELKA  Plápolajúce plamienky, ktoré občas vidieť na cintorínoch. Z mŕtvol pochovaných v plytkých hroboch sa uvoľňujú plyny, ktoré unikajú zo zeme a horia. Ukazujú vraj cestu kadiaľ sa onedlho bude uberať pohrebný sprievod.

Naecken Vo Švédsku sa občas objavuje naháč, hrajúci na husle, ktorý robí svoje predstavenia na riečnych kameňoch.Obrazek

NAGA (India) Bytosti s ľudskou hlavou a telom hada, žili v podzemných a vodných palácoch a mali moc nad moriami, riekami i dažďom.

Nazgúlovia boli kedysi mocnými ľudskými kráľmi a černokňažníkmi a každý dostal od Saurona Prsteň moci.  Títo muži po storočia používali svoje prstene k uskutočneniu vlastných túžob, aj napriek tomu však boli ovládaní Jedným prsteňom, ktorý vyrobil Sauron. Aj keď títo muži mocou prsteňov žili omnoho dlhšie než smrteľníci, ich podoby vybledli a stali sa z nich "Prsteňové prízraky" v reči škretov - nazgúlovia. Chodili po svete a páchali strašné skutky. Nosili široké čierne plášte s kapucňami, krúžkové brnenia a strieborné prilby, avšak pod nimi boli šedé rúcha mŕtvych a ich telá boli neviditeľné. Avšak niekedy sa tam, kde mala byť tvár, objavovala žiara svietiacich hypnotických očí, alebo červený pekelný plameň. Nazgúlovia nosili oceľový a plamenný meč, čierny palcát a dýku s kúzelnou otrávenou čepeľou a každá zbraň, ktorá ich zasiahla, zhorela a zanikla. Zaplietli sa do mnohých vojen, ktoré sú opísane v Tolkienových dielach. V poslednej vo Vojne o Prsteň ich Sauron  poslal po nositeľa prsteňa. Ich poslanie však bolo zmarené. Keď prišli na hranicu Roklinky, stratili v Bruinenskom brode kone a boli zapudení elfskými mocnosťami, ktoré ovládali rieku. Nazgúlovia sa znovu objavili na okrídlených tvoroch, ktoré lietali ako vietor. VObrazek bitke na Pelennorských poliach usmrtila rohanská štítonoska Éowyn a hobití bojovník Chicho Brandylen Morgulského pána, ktorého nebolo možné zabiť rukou muža a ostatný zahynuli pri páde Hory osudu.

Obrazek



POLTERGEIST Vyskytujú sa názory, že ide o parapsych. poruchu, keď za obrovského hrmotu lietajú vzduchom predmety. Jedno z vysvetlení vychádza z toho, že aktivita poltrgeistov je dôsledkom psychokinézy. Poltergeist = lomoziaci duch. 

Poludnica vyháňa ľudí z polí  a koho napoludnie zastihne pri práci trýzni ho otázkami alebo ho donúti hovoriť nepretržite celú hodinu inak mu hrozí useknutie hlavy. Približuje sa k príbytkom a kradne deti. Protipólom poludnice je polnočnica, ktorej zjavenie o polnoci oznamuje smrť v rodine. Jej sestra kľakanica, známa predovšetkým v česku, slúžila hlavne ako odstrašujúci výchovný prostriedok pre deti, ktoré sa túlajú do noci.

Poludníček je mužskou variantou poludnice, je to biela postava chlapca, ktorý rovnako trestá poludňajšiu prácu na poliach alebo škodcov na poli.

Prašivec je had, ktorému po 7 rokoch narastú krídla, prestane rásť do dĺžky a rozširuje sa v pase. Zmení i farbu zo šedej na kombináciu modrej, žltej a zelenej a vyvinú sa mu modré krídla, patričnej dĺžky ktoré mu umožnia lietať. Lieta iba v noci, ohnivo svieti a srší iskrami a za ním zostáva ohnivá stopa, môže tiež chrliť oheň. Podľa niektorých prameňov je to had, ktorý  zviedol Evu. Hovorilo sa mu tiež Výkal hviezd čo súvisí s tým že vznikol zrejme spozorovaním jasných bolidov hlavne vo V. Čechách.

Poseidón - Diov brat, boh mora, svojím trojzubcom vedel more rozbúriť i upokojiť (rím. Neptunus), mal syna Tritóna a Polyféma (Kyklop, ktorého oslepil Odyseus)

CH - L

 

ObrazekCHIMÉRA jej neurčitý vzhľad zostal v mnohých jazykoch ako výraz pre niečo neurčité, predstavy, sny.. V gréckej mytológii ukrutná obluda s levou hlavou, kozím telom a hadím chvostom. Niekedy mala aj tri hlavy: leviu, koziu, dračiu. Chrlila oheň a dusivý dym. Zabil ju hrdina Bellofontes na Pegasovi a od vtedy vraj stráži spolu s cerberom vchod do podsvetia.

Chons Thébský boh mesiaca a lekárstva. (bohom mesiaca bol aj Ah a Thovt) Postupom času splynutím s inými bohmi pribral ďalšie úlohy: boh svetla a vzduchu a ďalší. Zobrazovaný bol ako mladý muž s berlu a cepmi, na hlave kosák polmesiaca Obrazeka dlhý vrkoč (symbol kráľovského syna).

Incubus  démon mužského pohlavia, podľa legendy vdačil kúzelník Merlin za svoju silu tomu že ho splodil démon inkubus

 

ObrazekJanus - Rímsky boh zaisťujúci dobrý začiatok vecí, ochranca dverí a brán, východov a vchodov. Je zobrazovaný s dvoma tvárami, jedna hľadí do budúcnosti, a druhá do minulosti. V ruke máva kľúč a palicu. Je mu zasvätený zajtrajšok, prvý deň každého mesiaca a prvý mesiac roku - Ianuaris. Jeho atribútom je tiež had uroboros

 

JEDNOROŽEC Zjavujú sa už v starovekom umení a mýtoch Mezopotámie, Číny a Indie. Rímsky prírodovedec Plínius Starší ho opísal ako „veľmi dravého zvObrazekera, s konským telom, hlavou jeleňa, nohami slona, chvostom diviaka, hlbokým bučivým hlasom a 2 lakte dlhým čiernym rohom.“ Ďalej spomína, že ho nemožno zajať zaživa. Aj W. Shakesper spomína jeho nepolapiteľnosť. Iní autori sú toho názoru, že jednorožca možno navnadiť na mladú pannu. Zmienky o jednorožcoch sú aj v starom zákone, podľa niektorých je jednorožec symbolom Krista. Súčasťou legiend bola vždy schopnosť jednorožca zachrániť telo i dušu. Pre tieto liečivé vlastnosti sa stali lovnou zverou.

Jedubába česká forma baby jagy, ktorá vlastní živú a mŕtvu vodu. Živou vodou nazýva ľud vodu pramenitú, vyvierajúcu zo studničiek. Za liečivú tiež platí voda vyvierajúca zo skaly a voda prúdna naberaná na potoku proti alebo po prúde. Táto sa používa pri dne a vnútorných chorobách. Protiprúdne voda sa používa proti chorobám z nachladnutia vodou. Od všetkých neduhov chráni voda prúdová na Veľký piatok alebo na Troch kráľov nabratá. Pre vnútorné choroby sa považuje za liečivú voda ožiarená prvými lúčmi slnka. Pri liečení najlepšie pôsobí voda prinesená z 9 studničiek alebo zo 4 studničiek na 4 sv. stranách. Mŕtva voda sceľuje časti tela, ktoré boli rozťaté. Mŕtvou vodou sa nazýva stojaca voda do ktorej nikdy nesvieti slnko alebo tiež voda, kt. umyli mŕtveho. Živá voda je však nepriateľkou mŕtvej a tak kto ju použil nesmie sa kúpať v rieke lebo by sa utopil. Proti čarám chráni voda zmiešaná, t. j. nabratá z miesta, kde steká z troch prameňov. Táto sa naberá o svätojánskej noci a vykropuje sa ňou dom.

KAPPA  Legendárny japonský škriatok s hlavou ľudoopa, telom korytnačky a nohami žaby. Žil v riekach kde topil a požieral ľudí. Rowlingová ju opisuje ako opicu s rybacími šupinami a jamkou na vrchu hlavy v ktorej nosí vodu, ktorá ak sa vyleje stratí všetku moc.

KÁLÍ hinduistická bohyňa, manželka boha Šivu, patrónka thugov ( z hindského thag = podviesť, oklamať). Nosí náhrdelník z ľudských lebiek a okolo pásu odrezané ľudské hlavy

KENTAUR predstavuje divokú bezuzdnú a popudovú stránku ľudskej povahy. Najznámejší nie ľudský národ, napoly ľudia a napoly kone žil v Thessálii a na západe ObrazekArkádie. Kentaury boli divokí, zlí a nebezpeční .a mali veľkú záľubu vo víne, následkom čoho boli často zobrazovaný v Dionýzovom sprievode. Väčšina tohto národa zahynula vo vojne Lapithy. Kráľ Peirithoos totiž Kentaurov pozval na svoju svadbu kde sa kentaurovia pod vplyvom vína dopustili  výtržností a násilia na neveste začínajúc. Vo vojne mali Lapithovia na svojej starne Thésea  no nakoniec museli svoj kraj opustiť, kentaury prehrali a stali sa kuriozitou. Vznik viery v kentaurov pochádza z mystérií pri ktorých tanečníci, preoblečení za kone, privolávali dážď. Skutoční Kentaury boli kmeň s totemom koňa a žili v susedstve Hellénov. Lapithové k tomuto kultu patrili a mali s Kentaurami spoločného predka, Ixióna, ktorý prvého Kentaura splodil s falošnou Hérou, Nefelou.

 Naopak Rowlingová opisuje kentaurov ako starobylí, inteligentný národ obývajúci lesy. Údajne sú veľmi dobrí liečitelia, veštci, lukostrelci a astronómovia. Nedôverujú ani ľudom ani čarodejníkom a sú nesmierne hrdý. V Babylone v helénskom období predstavuje boha Pabilsaga.

Najznámejším kentaurom bol Cheirón - vzdelanec a mudrc, učiteľ gréckych hrdinov, Iásona, Achillea, Kastora a Polydeuka, Telamóna a Hérakla. Cheirón  (pôvodné šlo o thessalského boha lekárstva), sa priplietol do konfliktu medzi kentaurami na jednej a Héráklom a kentaurom Folem na druhej strane. Folos, (syn Síléna a nymfy Melie) s Héráklom zasadli k stolu a napili sa z  čaše vína spolu. Lenže Folos načal mech patriaci ostatným kentaurom, a tak sa rozpútala bitka a kentaury boli horiacimi polenami zahnaný  do Cheirónovej jaskyne. Hérákles za nimi strelil šípi namočené v hydrej krvi a omylom zasiahol aj Cheiróna a Folosa, ktorý okamžite zomrel. Cheirón, ktorý kedysi získal nesmrteľnosť ale jed ho tak trýznil, že požiadal Háda aby ho vzal do podsvetia. Cheirón, symbolizoval moc prírody a pre svoje lukostrelecké umenie sa stal symbolom moci a plodnosti prírody.

Nessos bol prievozníkom cez rieku Euénu (u Rimanov sa stal patrónom prievozníkov a moreplavcov) a pokúsil sa uniesť Héráklovu novomanželku Déianeiru. Manžel však neváhal, strieľal od boku a neúspešný únosca Nessos skonal svojej obeti v náručí. Než vydýchol naposledy, novomanželke poradil, nech si pre istotu schová jeho krv. Ak Héráklov cit po čase ochladne, nech Déianeira potrie tou krvou plášť - manželstvo to zachráni. Manželka počúvla a po rokoch Nessov návod skúsila čím manžela otrávila a ten dobrovoľne opustil tento svet, stal sa nesmrteľným a žil na Olympe. Spolu s nevlastním bratom múz, Krotom, ktorý žiari na oblohe ako súhvezdie Strelca a Kentaura sú poslední kentaury dnes.

KERBEROObrazekS (grécko) Zúrivý trojhlavý pes, kt. strážil vstup do ríše mŕtvych a svoje miesto neopustil okrem prípadu keď ho vytiahol ne denné svetlo a odviedol do Mykén Hérakles.Niekedy sa uvádza že okrem troch hláv mal okolo krku hay a na chvoste dračiu hlavu alebo aspoň ostne. Prelstiť sa ho podarilo len málokomu napr. Orfeus ho očaroval svojím spevom. Aj Rowlingová v HP uviedla trojhlavého psa – Chlpáčika , ktorý okamžite stratil svoju zúrivosť a zaspal ak sa mu zabrnkalo na nejaký nástroj.

KREBAINY – veľké čierne vrany (ich meno v elfčine je krebain) z príbehov Pána prsteňov. Žili v lese Fangorn a boli služobníkmi a zvedmi zlých mocností. Počas vojny o prsteň slúžili Sauronovi ako zvedovia.

KYKLOPOVIA (grécko) Kmeň jednookých obrov, kt. viedli pastiersky život. Aj keď Homér ich opisuje ako národ  najznámejší boli traja Steropés, BrontésArgés. Rodičmi boli Úranos a matka zeme Gaia. (staré g. báje)

LAKŠMÍ hinduistická bohyňa, opak bohyne Kálí, manželka boha Višnu

LÁMIE (grécko) Od pása nahor prekrásne ženy, nadol ohyzdné hady. Nádherným vtáčím spevom Obrazekvábili do svojho brlohu pocestných a tam ich zožrali.

LEPRECHAUN Vyskytuje sa iba v Írsku, je zelený a vysoký asi 15 cm. Údajne si zhotovujú odev z čerstvého lístia a vedia rozprávať. Vedia vytvoriť hmotu veľmi podobnú zlatu, ktorá však po niekoľkých hodinách mizne. Žijú v lesoch a živia sa lístím.

Léto – grécka bohyňa, jej deti sú Apolń a Artemis

 

lich - Lichovia vznikajú procesom, pri ktorom mocný mág vytvorí špeciálny lektvar. Po jeho vypití umiera, ale jeho životná sila sa transformuje do ním vybraného predmetu. Jeho telo sa po čase zmení na obdobu kostlivca alebo múmie a po hromade ho bude držať iba lichova mocná magická energia. Zachová si všetky svoje spomienky a schopnosti. Rozdiel medzi lichom a inými nemŕtvymi je v tom, že sa ním človek rozhodne stať dobrovoľne. Vďaka tomu existujú na Torile lichovia všetkých typov, dobrí, aj zlí. Lichovia sa väčšinou veľmi nezaujímajú o život obyčajných smrteľníkov a radšej sa venujú magickému výskumu, túžiac po stále väčšej moci. Ak sa ale rozhodnú zasiahnuť do deja, robia to väčšinou pomocou svojich služobníkov a sami zostávajú skrytí. Po svojom vypátraní je ale lich smrteľný protivník. Nielen, že ovláda mocné kúzla, často iným mágom neznáme, ale po jeho zabití treba nájsť a zničiť aj prObrazekedmet obsahujúci jeho životnú silu. Ináč by si totiž jednoducho našiel iné telo a pokračoval vo svojich plánoch.

LILITH (Lilitu) – démonka zo starovekého babylonu, (neskôr sa objavila aj v starom zákone ako Adamova prvá žena), ktorá na radu svojich súžiacich sov rozpútavala nočné búrky a konala zlo.

Loki v  legende sa hovorí ako bol boh Loki potrestaný za svoje podrazy – znásilnil ho žrebec. Z tohto spojenia sa zrodil 8 nohý kôň Sleipnir, bohyňa podsvetia Hel, had Jormungander, ktorý sa vynorí z mora v jedovatej záplave na začiatku súmraku bohov a vlk fenrisulfr, ktorý má zabiť samotného Odina.

LYKANON – arkádsky kráľ, ktorého navštívil Zeus a on mu ako skúšku pripravil pokrm z ľudského mäsa čím boha tak rozhneval že bleskom zničil jeho palác a premenil ho na vlka večne bažiaceho po krvi.

 

 


Elementárne bytosti už starí gréci predpokladali že svet sa skladá zo 4 prvkov – oheň, voda, zem, vzduch. V Indii to zase boli tzv. praprvky – agni =oheň (niekedy tédžas – žiar), ap= vzduch, prthiví = zem, váju = voda, ákaša = priestor, vidžňána = vedomie. Išlo o filozofické predstavy podľa poznatkov vtedajšej doby do ktorých boli neskôr pripletené bytosti, podľa Paracelsa tieto:

Zem duchovia zeme a hôr sa väčšinou volajú gnómovia alebo pigmajovia. Prechádzajú horninami a zemou v ktorej si aj stavajú svoje príbytky – nevysoké miestnosti s klenutým stropom a podlahou z udupanej hliny. Nepotrebujú vzduch (dýchajú minerály) ani vodu, lebo smäd je vlastný iba ľudským bytostiam. Sú to dve piade vysoký škriatkovia, kt. hľadajú a strážia drahé kovy z kt. razia mince, kt občas darujú dobrým ľuďom. Nemajú radi slnko.

Vzduch bytosťami vzduchu sú sylfovia (sylvestrovia), ktorý dýchajú vzduch a sú ľudom najbližšie a predstavujú búrku, vietor, krupobitie a iné. Ich znázornenia sú veľmi odlišné.

Voda


Eós - bohyňa svitania (u Rimanov Aurora čo je dnešný výraz pre polárnu žiaru)

Erýnie - bohyne pomsty, boli obrazom zlého svedomia (Furiae)

ERKLING – J. K. Rowlingová prehodila pár písmen a zlúčila slová Erl King alebo Erl Ko“nig (kráľ duchov) z nemeckej legendy. Inak jej opis je pravdivý. Je to zlý tvor v nemeckom Čiernom lese, ktorý sa pokúša unášať deti. Je väčší ako trpaslík, má špicatú tvár a chichoce sa vysokým kotkodákavým smiechom, ktorým očarúva deti. V básni Johanna Wolfganga Goeteho Erl K“onig vábi malého chlapca, ktorý putuje s otcom po lese. Hoci sa chlapec pokúša otca varovať (ten kráľa duchov nepočuje), báseň sa končí tragicky. Tak ako legendy o hlbočníkoch v Anglicku a kappoch v Japonsku, kráľa duchov vymysleli rodičia, aby zabránili deťom túlať sa.

Eset (Isis) Manželka boha Usira a matka boha Hora. Najuctievanejšia bohyňa starého Egypta. Eset bola akýmsi ideálom ženy: ušľachtilá, krásna, milujúca, verná, mala veľký cit pre materstvo. K tomu bola ešte vybavená kúzelnou mocou, ktorú využívala len na konanie dobra a k obrane spravodlivosti. Uctievanie bohyne Eset sa rozšírilo aj do ďalších krajín. Jej kult prevzali napr. Gréci a Rimania.

Etengena Kiwajovia na Novej Gunei neradi rúbu osamelé a výrazné stromy. Tie by mohli byť sídlom lesného ducha - etengena. Preto ak nemajú na výber etengenu poprosia, aby sa odsťahoval. Ak majú po niekoľkých dňoch keď sa k stromu vrátia, ťažké ruky, tak sa etengena síce presťahoval, ale len na chvíľu a to do Kiwajov, aby im vysvetlil, že na tomto mieste sa mu páči a neopustí ho.

FÉNIX  Čarovný večný vták, žije celé storočia, niektorí ľudia vravia, že 500 rokov a rodí sa zo seba. Fénix je nádherný vták, veľký ako labuť, dlhým zlatým chvostom, Obrazekzobákom a pazúrmi. Žerie iba rastliny a môže zmiznúť a znova sa zjaviť podľa svojej vôle. Spev fénixa má čarovnú moc – údajne zvyšuje odvahu človeka s čistým srdcom a zasieva strach do sŕdc nečistých. Slzy fénixa majú silné liečivé vlastnosti. Básnik Ovídius píše: Tento posvätný tvor takmer  vždy opisovaný ako červeno-zlatý, bol v starom Egypte, odkiaľ pochádza, známy ako Benu. Bol to dôležitý  symbol mesta Heliopolis (Slnečné mesto). V egyptskej Knihe mŕtvych, náboženskom texte približne z roku 2000 p. n. l. fénix tvrdí: „Som strážcom knihy vecí, ktoré sú a vecí, ktoré budú.“ V hieroglifike obraz fénixa vyjadruje plynutie času a dodnes zostáva symbolom nesmrteľnosti. Pre spisovateľov je fénix často symbolom nehynúcej lásky a vernosti. Vo Svätorečení zo 17. storočia básnik John Donne píše svojej manželke:

Má pre nás zmysel príbeh Fénixa,

Pretože ty a ja spolu jedným sa

Stávame, bezpohlavnou bytosťou,

Zomierame a zas sa rodíme

Len skrze lásku v tejto hodine.

 V anglickom origináli je meno Dumbledorovho fénixa - Fawkes. Zjavne je pomenovaný podľa Guya Fawkesa, účastníka slávneho pokusu z 5.11.1605 vyhodiť do vzduchu anglický parlament. „Prachový atentát“, ako sa nazýva, mal byť začiatkom vzbury anglických katolíkov, ktorí boli v tom čase prenasledovaný. Informácie prenikli von, a mužov  zatkli a mnohých popravili. V Británii je teraz 5.11. Deň Guya Fawkesa a oslavuje sa zapaľovaním vatier - čo je vlastne pohrebná hranica fénixa.

Freyja severská bohyňa plodnosti, ovládala kúzla spojené s veštením, mala brata-dvojča boha plodnosti Freyra, ktorý mal na starosti úrodu a manželské lôžka

ObrazekGANEŠA  V indickej mytológii boh múdrosti so sloňou hlavou. Mal tučné červené ľudské telo, 4 ramená a jeden veľký kel. Jazdil na chrbte potkana.

ObrazekGargouille žil v 17 stor. v rieke Seine. Pramene ho opisujú ako veľkú potvoru s dlhým krkom a úzkym čumákom. Obluda ničila čo sa dalo, až si trúfla na Rouen a mesto zrovnala so zemou. Vyslali proti nej istého dobrovoľníka (odsúdeného predtým na smrť) ktorý sprevádzal Sv. Romana. Ten zložil dva prsty do znaku kríža a dračia potvora sa sklonila k Romanovým nohám. St. Romanus draka odviedol do trosiek Rouenu, kde ho nechal upáliť. Vďaka svojmu vzhľadu sa gargouille dostal do gotickej architektúry  v podobe chrličov.

Geryon - ľudská hlava s tromi tvárami. Symbol obra, vládcu búrkovej zimy, ktorý bol podľa gréckej báje zbitý Héraklom. Hlavu s tromi tvárami tiež majú niektoré kresťanské sochy ako symbol trojjedinosti

ghoul nemŕtve (väčšinou púštne)bytosti živiace sa mŕtvymi telami - nekrofágovia. Kedysi dávno to boli ľudia, ale po svojej smrti sa z nejakého dôvodu premenili na Obrazektieto hrôzostrašné bytosti. Ich hlavnou úlohou sa teraz stalo vyhľadávanie čerstvej potravy, kvôli ktorej neváhajú zabiť. Na pohľad ešte stále trochu pripomínajú tvora, ktorým boli pred smrťou, ich zovňajšok je však zohavený hnijúcim mäsom, jazyk sa im predĺžil na ľahšie vyberanie "jedla" spomedzi kostí, zuby sa zostrili a predĺžili a z nechtov sa im stali nebezpečné pazúry. Dokážu sa premeniť aj na zviera. Ak sa náhodou rozhodnú svoju obeť po smrti nezožrať, často sa z nej tiež stane ghoul a pripojí sa ku svojim vrahom. Výnimkou sú len elfovia, ktorí sú tomuto imúnni. Ghoulov nájdete väčšinou v blízkosti cintorínov, ruín alebo na krvavých bojiskách. Islamská tradícia pozná niekoľko bytostí tohto druhu pričom najnebezpečnejší je ghul ženského rodu – norma, upírka, kt. zvádza a zabíja dôverčivých mužov .

GRYF (česky NOH) Staroveká mytologická obluda z oblasti Stredného východu, kt. bola silnejšia ako sto orlov. Hlavu, krídla i pazúry mala orlie, no zadné laby a chvost Obrazekako lev. Strážila ložiská zlata alebo si  z neho stavala hniezda, kt. strážila ako oko v hlave, čo je vlastne úloha drakov alebo gnómov v Európe. Niekedy sa považoval za démona ale väčšinou predstavoval symbol Krista. Medzi antických autorov, kt. opísali tohto tvora patria Aischylos, Plínius a Hérodotos, kt opísal ich vojnu s jednookými Arimaspanmi.(GRIFON -symbol Chrabromilu) V starom Grécku predstavoval božskú moc. V kresťanstve symbol vzkriesenia a dvojitej prirodzenosti Krista - boh (vták) a človek (zviera). V Egypte Gryf spája leviu podobu kráľa a sokoliu podobu Hóra a je symbolom víťazného vládcu. V Strednej ríši sa zmenil na ochranného démona, ktorý ťahá voz lovca k víťazstvu. V ptolemajovskej dobe sú Re i Hór zobrazeObrazekný v podobe Gryfa. Neskôr sa stal symbolom pomsty a ptolemajovci ho priradili k gréckej bohyni Nemesis.

Hádes grécky boh podsvetia, cez ktoré pretekalo 5 riek, napríklad (mýtická) rieka Styx a (skutočná) rieka Acherón. Mŕtvy sa pochovávali s mincou v ruke aby mali čím zaplatiť prievozníkovi cez rieku. Hádes predstavoval posmrtný súd – dobrý boli odmenený blahom na Elysejských poliach a hriešnici trpeli mukami v Tartare. Pomáhala mu manželka Persefona.

Hapi Ochranca pozostatkov mŕtvych - ochranca pľúc uložených v kanape v hrobke mŕtveho, boh severu a severného vetra. Jeden zo 4 synov boha Hora. Hapi je tiež posvätný býk Apis.

HARPIE  Tieto bytosti z gréckej mytológie mali hlavu a hruď ženy, ale orlie krídla i pazúry. Boli odporne zapáchajúce, špinavé a s obrovským apetítom.

Hefaistos - Diov syn, boh ohňa a kováčskej práce. Vraj mal svoje vyhne pod dymiacimi sopkami. Bol škaredý a chromý, ale veľký umelec, rím. - Vulkanus

Hekate je zobrazovaná ako bohyňa s 3 telami, 3 hlavami a 6 rukami, ale len s jedným párom nôh. Inokedy má len jedno telo a jednu hlavu, ale 3 tváre /alebo tri Obrazekhlavy a jedno telo./, ale vždy 6 rúk, v ktorých spravidla drží, pochodne, oblúky a kľúče. Od nej odvodzujú názov najväčšej obete starovekého sveta- hekatomby. Hekatombu v klasickom pojatí chápeme ako obeť 100 býkov /meno bohyne priamo obsahuje číslovku sto/. I pre starovekých Grékov bola takáto obeť výnimočná. Neskôr boli ako hekatomby označované všetky hromadné obete, i keď boli menšie a neboli zasvätené Hekaté. Hekaté sama je veľmi nejasná bohyňa, je bohyňou čarodejníc, jej meno sa niekedy objavuje v bájach, v ktorých vôbec nezasahuje do deja. Inokedy bojuje veľmi zvláštnymi zbraňami- napríklad v Gigantomachii používa rozžeravené kamene. Hekaté môže zasahovať do všetkých svetov a v Aeneade je postavená na rovinu prvotným bohom Erebovi a Chaosu. Podľa všetkého je bohyňou noci, alebo snáď samotnej tmy. Tým sa vysvetľujú i jej zobrazené pochodne. 3-tvár a troje telo a ruky má podľa niektorých výkladov symbolizovať jej všadeprítomnosť. V noci sa zjavovala v prítomnosti nestvory Empusy a hladných ľudožravých prízrakov- Lamií. Jej príchod oznamovalo vytie psov. Mohla byť vyvolávaná na trojcestí. Hekaté je bohyňa s veľmi silným démonickým aspektom, ktorá bola veľmi ctená a vzývali ju často veštkyne a ženy túžiace po pomste. Ako bohyni veštenia sa jej obetovali čierne psi, čierne ovce a med...

HEL bohyňa nórskeho panteónu, ktorá vládla  v posmrtnej pustine, kam odchádzali duše ľudí ktorí nezomreli hrdinsky v boji ale zomreli na starobu alebo chorobu.

Hélios – grécky boh slnka, každé ráno sa prebúdzal v kajute parmice, ktorá sa plaví po Ókeane, vo východnom paláci pri Klochide zapriahol snečný voz a prechádzal na ňom oblohou na západ, kde večer vystúpil v druhom pláci vypriahol a celú noc sa plavil v bárke naspäť na východ. Mal syna Faethóna (jeho matkou bola sestra Héliovej zákonitej manželky Klyméné), ktorému sa chlapci posmievali a tak si želal viesť slnečný voz. No nezvládol riadenie a voz spálil zem i nebo a Zeus ho zvrhol z voza a zabil. Odvtedy Hélios smúti za svojím synom a jeho slzy sa objavujú každé ráno – hovoríme im rosa. Okrem neho splodil dcéry FaethúsuLampetiu s nymfou Neairé, tie potom strážili jeho stáda na Sicílii. So speojenia s Ókeanovnou Persé sa mu narodil syn Aiétos neskôr Klochidský kráľ a dcéra čarodejnica Kirké

HEMIDALL škandinávsky boh – strážca

HÉRA - Diova manželka, najmocnejšia bohyňa, kráľovná v sídle bohov na Olympe, symbolom pávie pero, Rím. – Juno

Hérakles - syn Dia a smrteľnej Alkmény, vykonal mnoho hrdinských činov a napokon sa stal nesmrteľným

Hermes - (Merkúr) bol posol bohov. Vedel rýchlo plniť Diove rozkazy, pretože mal okrídlené topánky, ktoré ho odniesli, tam, kde chcel. Ochraňoval obchodníkov a pútnikov, ovládal umenie rečniť, bol ľstivý

Hestia - bohyňa domáceho krbu a ohňa. Rimania ju volali Vesta.

HLBOČNÍCI Sú to vodní démoni z legiend anglického Yorkshiru. Tieto tvory obľubujú rybníky a jazerá, odkiaľ striehnu na nič netušiace deti, ktoré sa zatúlajú priveľmi blízko a sťahujú ich pod vodu. Volá sa tiež Zelenozubá Jenny, Dlhoruká Nellie. Ich príbuznou je Peg zo studne.

ObrazekHYDRA  Grécky vodný had s mnohými ohyzdnými ľudskými hlavami - ich počet sa v jednotlivých príbehoch mení od deviatich po rovnú stovku pričom jedna je nesmrteľná. Zakaždým keď jej odťali hlavu vyrástli namiesto nej dve ďalšie. Usídlila sa v bažinách pri gréckom meste Lerna kde ju napokon zabil Hérakles s pomocou Ioláa, tak že každú odťatú hlavu pretiahol horiacou vetvou aby nenarástli nové a nesmrteľnú hlavu zakopal. Dodnes ju pripomína súhvezdie Draka.

ObrazekHYPOGRIF Inunguntur iam gryphes equis čiže krížiť kone s gryfom bolo príslovie vyjadrujúce že je niečo nezmyselné. Prvý taký tvor vznikol asi v 16 . stor v mysli Lodovica Ariosta v knihe Zúrivý Roland.  Hypogryf má hlavu ako orol ale telo koňa a stal sa symbolom lásky alebo duchovného vzostupu. Keď sa približujete k hipg. musíte mu hľadieť do očí a pokloniť sa čím vyjadríte svoju úprimnosť, tvrdí Rowlingová v Potterovi 3.

 

 

 

 

 

A - D

 

ObrazekAcromantula obludný pavúk s ôsmymi očami, vie rozprávať ľudskou rečou, pochádza z Bornea. K jeho charakteristickým znakom patria husté čierne chlpy, rozpätie nôh až 5 metrov, čeľuste ktorými hlasno cvaká keď je rozrušená alebo nahnevaná a jedovaté výlučky. Na zemi tká siete v tvare kupoly.Obrazek

Afrodita - Diova dcéra (rím. Venus), bohyňa krásy a lásky, mala syna Érosa (rím. Amor), strieľal šípy lásky, sám sa zamiloval do smrteľnej Psyché, ktorej darovali neskôr bohovia nesmrteľnosť

Agregori – umelo vytvorení duchovia, ľudia im kedysi dodávali energiu, chválili, prosili o posilnenie

Ach Ach bola akási nemateriálna časť v každom človeku v starovekom Egypte, ktorá vznikala pri zrodení a zostávala aj po smrti jedinca. Ach bola zdrojom psychických a intelektuálnych schopností človeka. Aby Ach mohla existovať aj po smrti, muselo byť telo správne munifikované a za predpísaných obradov uložené do hrobky. Pozostalí potom prinášali Ach zosnulého obeti v podobe potravín a nápojov. S Ach úzko súvisí ďalšie súčasti osobnosti človeka - Ba a Ka.

Acheloos - riečny boh, ktorý vedel meniť podobu, uchádzal sa o ruku Deianeiry spolu s Heraklom

Aiolos – kráľ sídlil na ostrove Aiolii alebo v Thrákii, vládca vetrov a vynálezca lodnej plachty. Niekedy je zamieňaný so svojím vnukom rovnakého mena. Obaja boli vládcami vetra už za svojho života a za zásluhy sa stali nesmrteľnými nižšími božstvami a pokračovali v práci naďalej. Mala na tom zásluhu hlavne Héra ktorá o tom presviedčal Dia. Hére ako vládkiny smrti patrili vetry pôvodne a muži nad nimi nemali moc. Dlho sa tradovalo že vietor sú vlastne duše zosnulých a až do 17. storočia mu vládli čarodejnice. Aiolovych mužov tvorilo 8 synov Astraia a bohyne Éos, všetci sú vyobrazený vObrazeko Veži vetrov v Aténach. Boreas – S, Kaikias – SV, Apeliotes – V, Euros – JV, Notos – J, Lips – JZ,  Zephyros – Z, Skiron - SZ 

AMFISBÉNA  Legendárny grécky netvor s hlavou na oboch koncoch tela, ktorý sa vedel pohybovať dopredu aj dObrazekozadu. Keď jedna hlava zaspala, druhá ostala na stráži.

Amon (Amun) Jeden z najvyšších bohov, neskôr najvyšší. Boh, ktorý vznikol ako prvý a jeho podstatu nikto nepozná, stvoriteľ a Pán sveta. Má v ľudskú podobu s korunou na hlave, slnečným kotúčom a dvoma pštrosími perami. Amonovým posvätným zvieraťom bol baran, zobrazovaný obvykle v podobe sfingy. Centrom Amonovho kultu bol Karnak, kde sa nachádza veľká alej baraních sfíng.

ANIELI sú to čistý duchovia, nemajú telo aj keď sa tradične zobrazujú Obrazekako krásne ľudské postavy s krídlami v bielych šatách. Teológia pozná 9 andelských rádov: serafíni, cherubíni, trónovia, kúry anielské, cnosti, mocnosti, kniežactvá, archaniely a aniely. Najvyšší slúžia bohu, nižší majú na strosti ľudské záležitosti. Teológovia opísali aj občiansku vojnu v nebi pri ktorej anjel Lucifer viedol vzburu proti Bohu, bol vyhnaný a stal sa Satanom. Aniely navštevovali kresťanských svätcov a islamského proroka Mohameda. Zo 7 kresťanských archanielov sú v Biblii len Michael a Gabriel (ktorý trúbením ohlási deň posledného súdu, moslim. Israfel). Rafael sa objavuje v Apokryfoch a mená Uriel, Chamuel, Jophiel a Zadkiel sú zo starýcObrazekh hebrejských textov.

Ankou je strašidlo francúzske. Jazdí po nociach v kočiari, ťahanom 4 vraníkmi. Je to kostlivec, ktorý zbiera duše. Nie je na to sám, má 2 podriadených kostlivcov, ktorí kráčajú popri kočiari a nakladajú podľa pokynov duše do kočiaru.

ANÚBIS  Staroegyptský boh mŕtvych s telom človeka a hlavou šakala.

Apitau Viera v duchov, obývajúcich stromy, je rozšírená po celom svete. Dajakovia na Borneu si pred výrubom stromu musia uzmieriť jeho duchového obyvateľa pastou z ryže, krvi a vajíčok, ktorou potrú kmeň. Zapáleným ohňom si potom udržujú od tela lesného ducha Apitau. Plamene nesmú zhasnúť, kým nie je práca dokončená aby sa Apitau nevrátil a drevorubači neochoreli.

Apolón (Rimania ho nazývali Apollo)- syn Dia a titanky Létho, narodil sa na bludnom ostrove Délos lebo Héra prekliala zem a Létho nesmela porodiť na pevnej Obrazekpôde. Taktiež ju prenasledoval Pythón , ktorého Apolón neskôr zabil za čo musel odpracovať 8 rokov ako pastier u thessalského kráľa Adméta. Potom nastúpil na Olymp ako boh slnka, svetla, veštby a básnického umenia. Preto bol vodcom deviatich múz, bohýň, ktoré ochraňovali jednotlivé umenia. Taktiež výborným strelcom a teda olympským katom. V láske mal značné problémy – nechceli ho nymfy (Dafné) ani smrteľníčky (Kassandra). Mal však kopec potomkov a najznámejší sú pevec Orfeus a lekár Asklépios. Skutočným pôvodom Apolóna je Malá Ázia kde bol bohom stád a s prisťahovalcami sa dostal do grécka kde prudko stúplo jeho uctievanie a jeho činnosť je vlastne opis helénistického dobývania Grécka. Stal sa tiež otcom mnohých národov – Dórov či Miléťanov.

Áres (rím. Mars)– grécky boh vojny, syn boha Dia a jeho manželky Héry. Miloval boj samotný a bolo mu jedno či stojí na strane víťaza alebo porazeného hlavne že narušil mier. Nemali ho radi ani bohovia ani ľudia až na výnimku a tú tvorila Afrodita. Zeus ju vydal za chromého boha Hefaista čo sa jej nijako nepáčilo a stala sa Áreovou milenkou a porodila mu 5 detí.  ÉrosAntéros sa podali na matku a Harmonia skončila so svojím manželom Kadamom ako had alebo levica.  Jeho synovia FobosDeimos (des a hrôza) doprevádzali otca do bitiek.


ObrazekAsmodeus – kedysi dávno učil z čarodejníckej knihy kráľa Šalamúna ale všeobecne je to čert s postom pekelného bankára. Podľa istého starého prameňa je vo vláde ešte almužník Dragon, Sukkor Benoth ako predstavený klešťencú, divadelný riaditeľ Kobal, hlavný ceremoniár Verdelet a dvorný šašo Nybbas. Veľvyslancov pre jednotlivé krajiny tvoria: Belfego = Francúzsko, Tharung = Španielsko, Hutgin = Taliansko, Martinet = Švajčiarsko, Belial = Turecko 

Asópos - riečny boh, vzoprel sa Diovy za čo ho ten usmrtil


Baba jaga ide o zosobnenú búrku v podobe zlej stareny, škaredej, s rozcuchanými vlasmi, veľkým nosom, dlhou bradou a železnými zubami. Lieta na železnej metle preto sa jej za búrky vynášali pred dom lopata a metla na zmierenie. Pri jej lete sa ohýnajú stromy, vyjú psi a vzdychá zem. Sprevádzajú ju je synovia – ohnivý draci (blesky). Skrýva sa hlboko v lese, kde má chalupu na stračích nôžkach ohradenú plotom z ľudských kostí. Živí sa ľudským mäsom, najmä detským. Stráži tu svoje poklady, živú a mŕtvu vodu a iné kúzla, ktoré využíva na zlo, na dobro len výnimočne.

Bahamaut je ryba, ktorá pláva po hladine bezodných vôd. Potopiť sa nemôže, pretože na chrbte nesie býka, ktorého chrbát je zaťažený rubínovou skalou, na nej sedí či stojí aObrazeknjel nesúci šestoro pekiel. Ohnivé priestory démonov držia Zem a nad ňou je sedmoro nebies. Iná verzia tohoto božského priestoru hovorí o neznámej hmle, dusivom vetre, rybe Bahamaut, hromade piesku, býkovi, skale, vode a Zemi. O Bahamautovi hovoria aj príbehy Tisíce a jednej noci. Ísá (Ježíš) po tom čo zbadal Bahamauta upadol na 3 dni do hlbokej mdloby - arabské rozprávky nám hovoria, že ryba pláva v mori, pod ktorým je                                vzdušná priepasť, oheň a úplne dole drak Falak, ktorý má v tlame 

BANŠÍ (banshee) – postava keltských mýtov, ktorú možno vidieť blízko riek a jazier. Je to žena s dlhými červenými vlasmi, bledou pokožkou v dlhom sivom obdratom kabáte alebo môže mať skôr nehmotnú podobu oblaku, jednu nosnú dierku, zub a prsník. Niektoré mýty tvrdia že je to duch ženy, ktorá zomrela pri pôrode. Občas predpovedá ľuďom smrť. V Rowlingovej príbehoch má nadprirodzený kvílivý hlas a zelenkavú pokožku.

Baphomet - meno údajnej modly templárov, ktoré je odvodené z gréckych slov "bafé" a "metis", čo znamená "ohnivý krst". Baphomet je opisovaný ako ľudská hlava s bielymi fúzmi, posadená na ženskom tele, v ruke drží slnko a mesiac spojené zlatou reťazou. Symbolický výklad: Duch (hlava) v aktívnom spojení s hmotným telom ovláda hviezdne sily teda astrálny oheň. Podľa iných verzií mal Bafomet niekoľko hláv či tvárí, falus atď. Lévi ho nakreslil ako koziu hlavu na ženskom tele s falusom v podobe caducea. Bafometom je tiež nazývaný obrátený pentagram s vkreslenou hlavou Mendéského kozla - symbol Satana

BAZILISK  J. K. Rowlingová v Zveroch pripisuje vypestovanie prvého baziliska gréckemu čiernemu mágovi Herpovi Smradľavému, ktorý ovláda paraselčinu. Grécke slovo herpin znamená „plaziť sa“  a označujú sa ním plazy. Štúdium plazov, kam patria hady, sa dodnes označuje herpetológia. Podľa legendy bol bazilisk údajne Obrazekpotomkom kohúta alebo sliepky spárenej s hadom alebo žabou(slepačie vajce ktoré vysedela ropucha). Niektorý umelci sa toho držali a kreslili čudesné tvory skombinovaním čŕt oboch zvierat. Najčastejšie sa však bazilisk zobrazoval ako 4nohý kohút s hadím chvostom a s korunkou alebo bielym fľakom na hlave. Predobrazom legendy o baziliskovi môžu byť kobry,  ktoré majú taký znak. Skutočný tvor s týmto menom je tropický jašter z rodu legánovitých.Bazilisk údajne usmrcoval aj z diaľky. Rímsky autor Prírodovedy Plínius Starší tvrdí, že: Zahubí kríky nielen dotykom, ale aj dychom, a láme skaly, také silné je zlo v ňom. Niektoré pramene uvádzajú tri varianty: zlatý bazilisk môže otráviť pohľadom, iný chrlí oheň a tretí ako potomok jedinej smrteľnej gorgony  Medúzy s hadmi namiesto vlasov, vyvoláva takú hrôzu, že jeho obeť pri pohľade naň skamenie. Obrana pred ním je teda rovnaká ako pri Medúze – zrkadlo, ale zabíja ho aj kikiríkanie kohúta. Má mimoriadne jedovaté zuby, ale jeho najnebezpečnejšou zbraňou je pohľad veľkých žltých očí, ktorý zabíja. V hermetizme je bazilisk symbolom ohňa a jeho meno v preklade znamená malý kráľ.

Behémot je obrovské zviera a jeho meno je množným číslom od slova behémá - zviera. Tvarom veľký slon, hroch či hybrid tejto dvojice.

BESDémon, neskôr boh v podobe trpaslíka. Mal veľa ochranných funkcií: chránil pred uštipnutím hada a škorpióna, uhranutím nepriateľským pohľadom, pomáhal ženám pri líčení a pri pôrode a mužom pri pití, a mal vplyv na sexuálnu aktivitu mužov. Bol patrónom tanečníkov a muzikantov, staral sa do módy a hlavne ochraňoval kráľovskú rodinu. Nemal nijaké chrámy ani obrady ale patril medzi najobľúbenejších bohov Egypta  a jeho soška bola takmer u každých dverí.

BLUDIČKY (inak bludné svetielka alebo české cvendy, rychmandle)sú mihotavé pohybujúce sa plamienky prípadne zlatovlasé detičky so svetielkom, ktoré v noci sem-tam vidieť na cintorínoch, v bažinách a mokrinách.. Povrávalo sa že sú to drobnučký duchovia malých nepokrstených detí, obetí vrážd či čarodejníc. Niekedy pomáhajú nájsť zblúdencom cestu, niekedy naopak zvedú pocestných do barín.  Skeptici a veda tvrdia že sú spôsobené samovznietením plynov unikajúcich z hnijúceho rastlinstva, svetielkujúcimi hubami, hmyzom, baktériami skrátka všetkým čo vydáva trochu svetla.

BOGYŇKY (česky divožienky) víly žijúce v potokoch a močiaroch, ktoré kradnú novorodencov a miesto nich tam nechávajú deti škaredé a choré. Niekedy sa im hovorí dženžebaby či indžibaby. Ich mužskou podobou sú bogyňozi.

ČERNOŽIENKA sa niekedy neodlišuje od víly hoci je celkom samostatný druh. Má drobné ľudské telo no pokrýva ho hustá čierna srsť. Okrem toho má jeden pár nôh a rúk navyše, hrubé zaoblené a lesklé krídla ako chrobák. Čiernožienky sa  vyskytujú  s. Európe a Amerike. Majú dva rady ostrých jedovatých zubov, kladú vajíčka do zeme .

ČERVENÝ PIKULÍK tvor podobný trpaslíkovi. Žije v dierach na bojiskách či kdekoľvek kde sa preliala krv. Hoci ich možno kúzlami ľahko odohnať sú nebezpečný pre muklov, ktorých sa snažia v noci smrteľne omráčiť. Vyskytujú sa najmä v severnej Európe

ČIMU Inkský boh civilizácie


DÉMON  Mimoriadne zákerný a odporný duch, ktorý vraj požiera mŕtvoly a vykráda hroby.


Dobytčí des Celkom neznámy bubák odporného vzhľadu. Pripomína veľkú jaštericu, z chvosta  mu nemalou intenzitou srší iskry a cieľom jeho útokov je dobytok, obvykle plaší kravy.

DRAC či dracca je vodný démon ženského pohlavia, ktorý topí ženy a deti a požiera ich, jeho domovom je Ázia. Vo Francúzsku v rieke Rhone bol drak rovnakého mena, ktorý tiež požieral deti a samozrejme rytierov, ktorý sa ho pokúsili neúspešne zabiť. Napokon skonal prirodzenou smrťou vekom. Dodnes sa po ňom volá mestečko neďaleko Saint Tropez - Draguignan

DRAKY Pomenovanie drak pochádza zo starogréckeho výrazu pre hada. Hoci draky vystupujú vo východnej aj západnej mytológii podstatne sa odlišujú. V čínskej mytológii majú draky zvyčajne priateľskú povahu a prinášajú šťastie- sú symbolom Obrazekmužskej sily (jang). Od dynastie Chan je symbolom cisára či syna nebies a je tiež  zvieraťom čínskeho zverokruhu. Drak je spájaný s východom, a dažďom a je to modrozelený drak (čching-lung) Na obrazoch sú často zobrazený dvaja draci, ktorý sa v oblakoch hrajú s loptou alebo perlou (= hrom) - čo spôsobuje dážď. Hoci často nemajú krídla vedia lietať. Boli spoločníkmi bohov, premávali sa po nebi a kopili oblaky . Ľudia verili že sú pánmi nad počasím, najmä nad dažďom. Sú 4 kategórie: nebeské draky (tchien-lung), symbolizujú obrodzujúcu silu nebies, draky - duchy (šen-lung), ktorí nechávajú padať dážď, zemské draky (ti-lung), vládcovia prameňov a vodných tokov, a strážcovia pokladov (fucang-lung). Naviac existovali 4 dračí králi (lung-wang), a každý strážil jedno zo 4 morí, obkopujúcich zem. V západnej kultúre vyzerajú draky inak; sú to tmavé, odporné okrídlené hady, ktorým z nozdier šľahajú plamene. Vždy boli nositeľmi zla. Dračia koža, krv, srdce, pečeň a rohy majú údajne zázračné vlastnosti. V Apokalypse je drak ako symbol Satana premožený archanielom Michaelom. V rozprávkach vystupuje ako strážca pokladu.

Duchovia vznikajú po smrti niekoho zlého, alebo po smrti plnej emócií, kde niečo ešte viaže ľudskú dušu na Toril. Väčšina duchov nenávidí všetko živé a snaží sa život Obrazekokolo seba zničiť. V ľuďoch vzbudzujú duchovia obrovský strach, ktorý ich doslova pripraví o niekoľko rokov života. Duchovia sú v boji nebezpeční protivníci, schopní zo svojej obete vytiahnuť životnú esenciu a vstrebať ju do seba. Duchov totiž na zem púta nejaká trauma zo života. Ak sa podarí túto traumu zničiť (napríklad zabitím duchovho vraha, alebo pochovaním jeho tela), často zmizne aj duch. Duchovia sa delia do dvoch skupín na duše zomrelých a zjavenia. Duše predstavujú osoby o ktorých vieme že zomreli, objavujú sa po dobu niekoľkých rokov až storočí a po čase blednú. Zjavenia predstavujú živé alebo mŕtve osoby v nadživotnej veľkosti a odovzdajú človeku nejaké varovanie alebo odkaz.

Džinovia (angl. genie) sú démoni islamu. Allah stvoril džinov z ohňa. Podľa inej verzie vznikli z temného ohňa bez dymu 2 000 rokov pred stvorením Adama Obrazeka nedožijú sa Posledného sudu. Ich pôvod je však oveľa starší a ich príbuzenstvo s ľuďmi sa odráža i v možnosti džinov rozmnožovať sa a umrieť. Podľa príbehov Tisíce a jednej noci  má dnešný džin podobu zavalitého Araba s turbanom a obýva orientálnu lampu, alebo špinavú fľašu. Skutočný démon ale vyzerá ako mrak, prípadne vysoký nejasný stĺp či veľké lietajúce zviera s priesvitným telom. Dokáže na seba vziať rôzne podoby  (ľudské, šakal, vlk, zmija, škorpión). Džinovia môžu byť neviditeľní, vedia lietať a prechádzať stenami. Žijú v púšti, v riekach a opustených domoch. Sú medzi nimi veriaci, ateisti aj kacíri. Ateizmus im však nebráni v špehovaní anjelov a predávajú informácie o budúcnosti odvážnym mágom. Hoci robia aj dobré skutky venujú sa hlavne únosom krásnych žien. Podľa niektorých démonológov síce postavili pyramídy a Šalamúnov chrám (z donútenia) ale oveľa radšej ničia. Existujú džinovia piatich úrovní: Marid, Afrit (Ifrít), Shaitan, Jinn (Džin), Jann Hlavou celého pranároda je Iblís či Eblis, skôr zvaný Azazel, postava podobná s kresťanským Luciferom. Arabské slovo jinn znamená duch a ochranou pred ním tvorí jalovec.

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

obchodné a peniaze kúzlo

(osma, 22. 1. 2012 10:57)

UA je podnikateľ alebo žena, alebo potrebujete zvýšiť vaše podnikanie alebo potrebujete kúzlo, aby sa peniaze? pozrite sa žiadne ďalšie oseremen duchovné centrum je tu pre Vás. kontaktujte nás dnes v oseremenspiitualcenter@gmail.com a všetky vaše potreby budú splnené

laura

(laura, 22. 5. 2011 6:52)

sybila naozaj bude koniec sveta lebo ja neverim aj verim

asdfVWDFVswagdV

(afwcvdgcaukwegfukg, 1. 12. 2010 10:34)

SDBVGsdVgfsdfvrfHCDGVACVYFDVFASDFsjdvgcdashdfwetcxvdgjadCDUAZFA

nic

(misa, 5. 5. 2010 12:33)

nalpit